Andragogický poradca a jeho kompetenčný profil

Podľa Kubra (1994, s.18–19) je poradca osoba alebo organizácia, ktorá splňuje štyri kritéria:

• Poradca ponúka a poskytuje niečo, čo klient nemá, ale čo chce získať v rôznych oblastiach vedomostí, odborných schopností, skúseností alebo know-how. Pri práci pre klienta musí poradca venovať celú svoju pozornosť danému problému.
• Poradca je človek, ktorý vie, ako spolupracovať s klientom a pomôcť mu identifikovať a riešiť jeho problémy. Uvedomuje si, že klienti majú rôzne potreby a tiež, že predstavujú rôzne osobnosti a majú rôznu skúsenosť s poradcami. Poradca využíva rôzne metodické nástroje, aby klientovi pomohol. Okrem odborných spôsobilostí má aj určité psychologické, sociologické a komunikačné spôsobilosti.
• Poradca je nezávislý a objektívny radca. Musí byť schopný a ochotný povedať klientovi pravdu a poskytnúť mu celkom nezávislé a nezaujaté stanovisko. Musí byť nezávislý na klientovi, na akomkoľvek nadriadenom orgáne, organizácii alebo ľuďoch, ktorí majú záujem na klientovi.
• Poradca je človek, ktorý je odhodlaný riadiť sa pravidlami profesionálnej etiky a profesionálneho správania.

Průcha a Veteška (2012, s.29) chápu poradcu ako jednu z tradičných rolí profesie andragóga a neskôr Veteška (2016, s.186–187) vymedzuje, že zo svojej pozície ovplyvňuje iného človeka, skupinu, organizáciu, ale nie je v jeho právomoci čokoľvek priamo meniť alebo realizovať. Zodpovedá síce za svoje kvalifikované odporúčania, ale nenesie zodpovednosť za ich naplnenie v praxi. Oravcová (2013, s.153) definuje poradcu vo všeobecnosti ako človeka, ktorého úlohou, profesiou či poslaním je pomáhať ľuďom v núdzi. Ideálne je ak, poradca sám seba definuje ako človeka, ktorý chce pomáhať, menej ideálne je, ak je do tejto pozície určený niekým iným – je  mu nariadené byť pomáhajúcim. Sebadefinícia, obraz seba ako pomáhajúceho, je nevyhnutným predpokladom úspešnej poradenskej práce. Andragogickým poradcom podľa Mayer (2017, s.67) je profesionálny pracovník, ktorý prostredníctvom poradenskej činnosti môže facilitovať rozhodnutia klienta pri edukácii, sebarealizácii a rozvíjaní jeho potenciálu (edukácia ako determinujúci činiteľ socializácie, personalizácie, profesionalizácie, koncepcie vlastnej identity, sebaponímania a hodnotovej orientácie). Svobodová (2015, s.81) správne poznamenáva, že poradca v roli poskytovateľa poradenskej intervencie by sa nemal považovať za experta na život a netrpieť bludom omnipotencie. Poradca by mal vedieť, že v ľudských životoch klientov nebude nikdy existovať lineárna kauzalita, keď rovnaká príčina vedie k podobným následkom.

Ústrednými postavami poradenskej podpory sú poradca a klient. Základné okruhy problémov, ktoré je potrebné skúmať (vo vzťahu k andragogickým poradcom) sú:

• charakteristika (poňatie) poradcom vykonávanej andragogickej poradenskej činnosti,
• predpoklady poradcu pre výkon andragogických poradenských činností,
• role poradcu, ktoré zastáva pri výkone andragogických poradenských činností,
• prístupy (zásady) aplikované poradcom v procese andragogickej poradenskej intervencie voči klientom,
• úlohy, ktoré plní poradca v andragogickom poradenskom procese,
• etické aspekty v práci andragogického poradcu,
• kompetencie poradcu, ktoré si má osvojiť pre kvalitnú, profesionálne vykonávanú andragogickú poradenskú činnosť.

Andragogický poradca je kvalifikovaná osoba poskytujúca poradenské služby dospelým (spravidla v roli profesijného, kariérového poradcu, či poradcu v učení). Akčné pole andragogického poradenstva spočíva v podpore potenciálu docility poradenskou intervenciou v tých problémoch klienta, ktoré sú riešiteľné učením (v rôznych pracovných podmienkach a prostrediach). Všeobecné požiadavky na andragogického poradcu sú blízke ostatným poradenským špecializáciám pomáhajúcich profesií (pedagogickému, psychologickému, sociálnemu poradenstvu a pod.). Ide o osobnostné predpoklady (vlastnosti a schopnosti), úroveň odbornej prípravy (stupeň a druh vzdelania).

Dryden (2008, s.8–10) uvádza požiadavky na osobnosť poradcu:

• byť prospešný klientovi,
• preukazovať mu prijatie a úctu,
• načúvať a chápať psychické bolesti z uhla pohľadu klienta,
• terapeutické komunikačné schopnosti,
• výcvik spôsobilostí pre vedenie poradenského procesu  s klientom,
• osobnostné predpoklady a nedostatky.

Svobodová (2015, s.82–83) popisuje základné charakteristiky rolí, v ktorých vystupuje poradca:

• hodnotiaci – direktívne vedie, hodnotí (kritizuje a chváli) klienta a rozhoduje o priebehu poradenského procesu,
• interpretujúci – komentuje problém klienta, usiluje sa ho pochopiť a interpretovať, ale pre klienta je to zložité a nezrozumiteľné,
• suportívny – podporuje klienta, pomáha mu a chráni ho, preberá za neho zodpovednosť a súčasne ho necháva závislým na poradenskej intervencii,
• načúvajúci – načúva klientovi, zbiera informácie aj v témach, ktoré s jeho problémom nesúvisí, klient je vystavený množstvu aj irelevantných otázok,
• aktívny – motivuje klienta k činnosti, ale neposkytuje mu dosť príležitostí na premyslenie vlastných stratégií správania a konania,
• reflexívny – dáva klientovi najavo, že mu rozumie, vyhýba sa vlastným interpretáciám, ponecháva klientovi nezávislosť a iniciatívu, nepreberá za neho zodpovednosť,
• praktický – má množstvo pragmatických skúseností z praxe poradenstva, nedôveruje teóriám,
• technický expert – je spôsobilý v poradenských technológiách založených na relevantných výskumoch a ich aplikácii v praxi, interakcia s klientom je neosobná,
• facilitátor – chápe, že neexistuje jediná správna odpoveď na klientove otázky a problémy, používa holistický prístup, povzbudzuje klienta ku kritickej reflexii.

Gabura (2005, s.102) a Juríčková (2008, s.34) uvádzajú niektoré chyby v poradenskej činnosti poradcu, ktoré majú vzťah k jeho osobnostným vlastnostiam, napr. dogmatizmus, dirigizmus, zveličovanie alebo zľahčovanie (bagatelizácia) problémov klienta, moralizovanie, monologizácia, unáhlená diagnóza, nadmerná racionalizácia alebo empatia, nezrozumiteľná abstrakcia, projekcia, ochranárstvo a lojálnosť tým, ktorých klient viní za svoj stav a iné. Známe sú typológie poradcov v závislosti na dominantných charakteristikách napr. angažovanosť /neangažovanosť (Kopřiva 2006, s.14), direktivita / nedirektivita (Gabura – Pružinská 1995, s.70–71), sprostredkovateľ / terapeut / administrátor (Řezníček 1994, s.57–58) alebo agent / expert/ terapeut (Oravcová 2013, s.156–160). Langer (2017, s.32) analýzou viacerých zdrojov zostavil výpočet požiadaviek na odbornosť poradcu (rozoznáva všeobecnú a špecifickú). Ku všeobecným zaraďuje formálne vzdelanie v odbore, neformálne vzdelávacie aktivity, doterajšia poradenská prax vrátane supervízie, členstvo v profesijných asociáciách a združeniach, ďalšie certifikáty, licencie a osvedčenia dokumentujúce odbornosť, povesť a dobré meno. Medzi špecifické požiadavky patria: znalosť konkrétnych metód poradenskej špecializácie, znalosť trhu ďalšieho vzdelávania, legislatívy a spôsobov financovania  vzdelávacích aktivít u poskytovateľov.

Procesy štandardizácie profesijných kompetencií aj v pomáhajúcich profesiách nadobúdajú medzinárodný charakter. Návrh rámca odborných spôsobilostí kariérového poradcu je výsledkom práce medzinárodného tímu odborníkov (CEDEFOP 2010, s.61–71) a obsahuje základné spôsobilosti, spôsobilosti zamerané na komunikáciu s klientom a podporné spôsobilosti. V rámci Európskej siete NICE (Network for Innovation in Career Guidance and Councelling) boli vytvorené štandardy (šesť okruhov a v nich hierarchicky obsiahnuté kompetencie) pre povolania v kariérovom poradenstve, ktoré sa používajú vo viacerých krajinách. V rámci štandardu existujú tri funkčne a hierarchicky rozlíšiteľné povolania v kariérovom poradenstve (Grajcár a kol. 2016):

1. Kariérový sprievodca/konzultant vyhľadáva, zbiera, spracováva a klientom poskytuje informácie potrebné pri voľbe štúdia, povolania, pri výbere a zmene zamestnania, a to tak u nás, ako aj v zahraničí, najmä informácie o možnostiach vzdelávania, pracovného uplatnenia, informácie o potrebných zručnostiach, všeobecných spôsobilostiach, praktických skúsenostiach a o ostatných predpokladoch a požiadavkách na výkon konkrétnych povolaní, pomáha klientom pri vyhľadávaní odborných služieb kariérového poradenstva a rozvoja kariéry, poskytuje odbornú pomoc pri podávaní prihlášky na štúdium, príprave životopisu, motivačného listu, žiadosti o prijatie do zamestnania a pod., podieľa sa na kariérovej výchove a vzdelávaní budúcich i súčasných účastníkov trhu práce, vrátane rozvoja ich zručností pre riadenie vlastnej vzdelávacej a profesijnej dráhy.

2. Kariérový poradca prostredníctvom odborných poradenských metód, postupov a techník vedie klientov k samostatnému a zodpovednému rozhodovaniu v oblasti počiatočného, ďalšieho, celoživotného vzdelávania, voľby povolania, výberu a zmeny zamestnania, uplatnenia na trhu práce. Pôsobí priamo v praxi v rôznych sektoroch a jeho dominantnou pracovnou náplňou je poskytovanie individuálneho a skupinového kariérového poradenstva. Pomáha klientom urobiť si jasnejší obraz o vlastných vedomostiach, zručnostiach a schopnostiach, vedie ich k samostatnému rozhodovaniu o vlastnej vzdelávacej a profesijnej dráhe.

3. Kariérový špecialista sa podieľa na vytváraní, riadení a kontrole systému služieb kariérového poradenstva na základe stanovených strategických cieľov a priorít. Analyzuje potreby cieľovej skupiny, na základe aktuálnych trendov v poradenstve vytvára poradenské programy, monitoruje ich priebeh a vyhodnocuje ich výsledky a výstupy. Môže sa podieľať na tvorbe a realizácii vzdelávacích programov a odbornej príprave kariérových sprievodcov/konzultantov a kariérových poradcov služieb.

Oravcová (2013, s.236–239) uvádza, že každý človek, aj poradca, vstupuje do vzťahu s klientom ako človek, ktorý má a vnáša do tejto interakcie svoje želania, svoje potreby a snaží sa ich uspokojiť. Uvedomenie si seba samého, svojich potrieb a ich odlíšenie od záujmov a potrieb klienta, ktoré sú v poradenstve preferenčné, vnímanie klienta ako plnoprávneho, autonómneho človeka, ktorý má právo rozhodovať o sebe, je hlavným východiskom pre etiku práce s klientom. Hlavné požiadavky, ktoré majú zabezpečiť etiku poradenskej práce, sa týkajú dostatočných vedomostí, zručností, skúseností poradcu, chránenie dôstojnosti klienta, odstránenia predsudkov, ponechania plnej moci klientovi sa rozhodovať, prejavu trvalého záujmu o klienta. Požiadavkou kódexu je tiež profesionálna zodpovednosť, zodpovednosť za štandardnosť služieb, spolupráca s inými a dodržiavanie dôvernosti. K hlavným zásadám, ktorými by sa poradca mal riadiť v práci s klientom patria: úcta – rešpekt ku klientovi, presvedčenie o sociálnej povahe ľudí, viera v to, že každý jedinec je schopný pozitívnej zmeny, rastu, sebazdokonaľovania.

CEDEFOP (2010, s.54–55) predstavil návrh etického kódexu Medzinárodnej asociácie odborníkov v oblasti kariérových služieb (založená v r. 1989), ktorá je organizáciou profesionálov pracujúcich v malých poradniach alebo aj veľkých firmách, väčšinou v súkromnom sektore. Poskytujú služby zamestnávateľom, napríklad manažment kariéry pre pracovníkov, služby pri prepúšťaní pracovníkov, hodnotenie, koučing, udržanie talentovaných pracovníkov či organizačno-konzultačne služby. Popri tom poskytujú služby aj jednotlivcom, napríklad pri hľadaní práce, pomoc so stratégiami manažmentu kariéry, osobný a profesijný rozvoj, pri zmenách týkajúcich sa kariéry, podnikaní alebo odchode do dôchodku. Členovia asociácie sa zaväzujú dodržiavať etický kódex, ktorý zároveň napovedá o charaktere tejto profesijnej skupiny:

• neustále rozvíjať svoje profesionálne schopnosti, kompetencie a vedomosti, aby organizáciám a jednotlivcom poskytovali služby špičkovej kvality;
• dodržiavať zákony, predpisy a nariadenia, ktoré sa týkajú komerčnej činnosti a vzťahov pri poskytovaní služieb;
• otvorene priznať akýkoľvek konflikt  záujmov, ktorý by v priebehu ich profesionálnej praxe mohol nastať;
• nahlásiť akúkoľvek nezákonnú činnosť svojich zamestnávateľov, spolupracovníkov alebo obchodných partnerov príslušným inštitúciám;
• jasne definovať ponúkané služby a zabezpečiť, aby tieto služby neprekračovali hranice ich vedomosti a schopnosti, poskytovať len tie služby a s využitím takých nástrojov, techník a pomôcok, na ktoré majú kvalifikáciu nadobudnutú vzdelávaním, odbornou prípravou alebo skúsenosťami;
• pri marketingu svojich služieb ich opisovať fakticky, neklamať, nezavadzať, nepredstierať nedosiahnutú profesijnú kvalifikáciu, a neuvádzať vedome služby, ktoré nedokážu poskytnúť;
• administrovať alebo interpretovať len také hodnotiace nástroje, na ktoré majú príslušnú kvalifikáciu;
• poskytnúť výsledky hodnotenia tretej strane len v prípade, že je to vhodné, a len po prijatí písomného súhlasu individuálneho klienta;
• dodržiavať dôvernosť informácií upozornením individuálneho klienta na to, že organizácii, ktorá za služby platí, môžu (v prípade, že si to organizácia vyžiada) byť poskytnuté všeobecné informácie o jeho napredovaní ale nebudú obsahovať žiadne osobné alebo dôverne informácie;
• adekvátne reagovať informovaním ohrozenej tretej strany a príslušných autorít v prípade dôvodného podozrenia, že individuálnemu klientovi, objednávajúcej firme  alebo niekomu inému hrozí jasné a bezprostredne nebezpečenstvo;
• neponúknuť žiadnu finančnú odmenu zamestnancom objednávajúcej firmy za poskytnutie referencii, a rovnako neakceptovať žiadne nevhodné dary;
• nepodporovať, nepomáhať, nezapájať sa a nemať prospech z porušenia týchto pravidiel.

Kompetenčný profil andragogického poradcu ako ústredný prvok profesionality

Poradenstvo plní dôležitú spoločenskú funkciu. Spája sa s vysokou mierou zodpovednosti voči klientom a ako individuálnu službu založenú na komunikácii ho nemožno štandardizovať. Tieto skutočnosti predpokladajú vysokú kompetentnosť andragogického poradcu (ďalej len „poradca“), príslušný systém poznatkov a profesijný étos (dodržiavanie hodnôt a záväzkov). O profesionalite v poradenstve možno hovoriť vtedy, keď sú definované profesijné kompetencie poradcu, ktoré sú transparentné a zrozumiteľné pre všetkých aktérov poradenstva (poradca, poradenská organizácia, klient). Vymedzenie kompetencií premietnutých do profilu poradcu slúži ako referenčný systém, napr. pre poradcov na účely ich ďalšieho profesijného vzdelávania a sebahodnotenia, pre poradenské organizácie pri výbere poradcov a na zabezpečenie kvality, pre klientov ako kontrolný zoznam na identifikovanie poradenskej profesionality a kvality, pre expertov (výskumníkov) ako východisko ďalšieho skúmania oblasti poradenstva (napr. príprava nástrojov, materiálov vhodných na diagnostické a didaktické účely) a pod. Na tomto pozadí sa od poradcov očakáva určitý profesionálny „habitus“ v kontakte s klientom, ako aj s ostatnými relevantnými aktérmi. Podmienkou profesionalizácie andragogického poradenstva je začlenenie poradcov do profesijného kontextu, napr. členstvo a účasť v profesijných združeniach, ďalšie profesijné vzdelávanie vrátane supervízie.

Teoretické východiská kompetenčného profilu andragogického poradcu

V praxi andragogického poradenstva zohráva ústrednú úlohu osobnosť poradcu, a to aj napriek tomu, že v súčasnosti sa zodpovednosť za vlastný rozvoj čoraz viac presúva na učiaceho sa človeka. Kompetencie a zodpovednosť poradcu sú ohraničené procesom (práca s problémom klienta v poradenskom vzťahu) a zodpovednosťou vo vzťahu k učiacemu sa, ku klientovi, nie však za neho. Za rozhodnutia a učebné zmeny zodpovedá dospelý klient sám. Jednou z možností, ako popísať štruktúru profesijných kompetencií poradcu je oprieť sa o model tzv. bázických kompetencií (napr. Dehnbostel, 2008; Münch, 2003; Pahl, 2010):

• Odborná kompetencia predstavuje spôsobilosť poradcu cieľavedome, primerane, metodicky správne a samostatne riešiť úlohy a problémy, ako aj posúdiť výsledok.
• Metodická kompetencia označuje spôsobilosť cieľavedomého, plánovitého postupu pri spracovávaní úloh a problémov, napr. plánovanie jednotlivých pracovných operácií.
• Sociálna kompetencia označuje spôsobilosť vnímať a chápať sociálne vzťahy a záujmy, byť zodpovedným vo vzťahu k iným a vychádzať s nimi, pracovať v tíme a kooperatívne riešiť problémy. Ide najmä o sociálnu zodpovednosť a primeranú solidaritu.
• Osobnostná kompetencia označuje spôsobilosť reflektovať vlastný rozvoj a ďalej sa rozvíjať v súlade s individuálnymi a spoločenskými hodnotovými predstavami. Zahŕňa vlastnosti, ako napr. samostatnosť, schopnosť prijímať kritiku, sebadôveru, spoľahlivosť, zmysel pre zodpovednosť a povinnosť.

V tejto kapitole nám však ako východisko pre tvorbu kompetenčného profilu poradcu poslúžil systemický model poradenstva, ktorého autormi sú Schiersmann et al. (2008), pozri tiež Schiersmann, Weber (2013). Predtým, ako si podrobne charakterizujeme jeho jednotlivé komponenty, považujeme za potrebné vysvetliť, ako andragogické poradenstvo chápeme, pre koho je určené, aké sú jeho ciele, špecifiká a aké aspekty zohľadňuje. Poradenský proces, ako sa domnievame, stavia na dvoch systémoch: na poradcovi a prijímateľovi poradenstva/rady, klientovi, ktorým môže byť, napríklad učiaci sa dospelý človek, skupina dospelých ľudí a/alebo organizácia/e. Andragogickým poradenstvom na tento účel rozumieme službu edukačného charakteru poskytovanú dospelým jednotlivcom, skupinám a organizáciám s cieľom transformovať ich problémy na problémy riešiteľné učením – to zakladá univerzálnosť andragogického poradenstva v orientácii na rôzne témy a cieľové skupiny. V rovine výsledkov má tento druh andragogického pôsobenia nielen rozvojový, ale aj preventívny a stabilizačný potenciál.

Konkretizácia kompetenčného profilu andragogického poradcu

Kompetenčný profil andragogického poradcu – podstata tejto podkapitoly – vychádza, ako sme už vyššie zmienili, zo systemického kontextového modelu poradenstva, predstaveného Schiersmann et al. (2008). Jeho základom sú nasledujúce skupiny kompetencií:[1]

1. Transverzálne kompetencie. Stoja pred ostatnými skupinami kompetencií, pretože pre poradenstvo, ako profesionálnu činnosť, predstavujú nadradené premisy. Nezávisle od ponuky, dôvodu a kontextu poradenstva je nutné riadiť sa požiadavkami a možnosťami klientov, transparentne utvárať celý poradenský proces, riadiť sa etickými princípmi a podieľať sa na sústavnom zlepšovaní kvality poradenstva.
2. Kompetencie vo vzťahu k utváraniu poradenských procesov. Týkajú sa požiadaviek na profesionalitu poradcu vo vzťahu k utváraniu poradenských procesov. Patrí sem budovanie prijateľného poradenského vzťahu, vysvetlenie poradenských požiadaviek a dohodnutie kontraktu, situačná analýza, objasnenie schopností a možností klientov a vypracovanie perspektív riešenia.

Andragogické poradenstvo sa chápe ako interaktívny, na výsledky a ciele zameraný proces prebiehajúci medzi klientom a poradcom, ktorý vzniká na základe aktívnej účasti oboch strán.

1. Kompetencie vo vzťahu ku klientovi. V poradenskom procese smerujú k využívaniu andragogických a psychologických poznatkov pri práci s klientami. Cieľom je podporiť klientov pri utváraní vlastných učebných a profesijných biografií, ako aj pri rozvíjaní ich sebaorganizačných schopností.
2. (Seba)reflexívne kompetencie. Cielia na rozvoj profesionálneho postoja v poradenskom kontexte. Poukazujú na permanentnú interakciu sebareflexie a rozvoja profesionálnych činností.
3. Kompetencie vo vzťahu k spoluutváraniu organizácie. Popisujú požiadavky na poradcu, ktoré sa týkajú organizačných rámcových podmienok. Poradca spoluutvára organizačné koncepty a efektívne ich presadzuje, podieľa sa na rozvoji formálnych organizačných štruktúr a procesov a riadi sa nimi, prispieva k agilnej organizačnej kultúre a rozvíjajú ju, zabezpečuje efektívne a udržateľné využívanie organizačných zdrojov, spolupracuje s odbornými a ďalšími relevantnými aktérmi a v neposlednom rade buduje siete.
4. Kompetencie vo vzťahu k spoločnosti. Popisujú nároky na poradcu týkajúce sa zohľadňovania relevantných spoločenských rámcových podmienok (napr. profesia, trh práce) a podpory všeobecne akceptovaných spoločenských cieľov (napr. upevňovanie sebaorganizácie klientov, zvyšovanie ich účasti na ďalšom vzdelávaní, trhu práce a pod., minimalizovanie individuálnych a spoločenských chybných investícií, zvyšovanie spoločenskej účasti, sociálna inklúzia a pod.).

1. A) Transverzálne kompetencie

1) Orientácia na klienta

Charakteristika: Poradca je pripravený a schopný orientovať všetky svoje činnosti súvisiace s poradenstvom na potreby, požiadavky a možnosti klientov.

Konkretizácia:

Poradca

• rešpektuje svojich klientov ako autonómne indivíduá s vlastným sociálnym a kultúrnym pozadím a stavia ich do centra svojich poradenských aktivít.
• zohľadňuje záujmy svojich klientov, a to aj vtedy, keď nie sú v súlade so spoločenskou, resp. organizačnou objednávkou.

2) Vytváranie transparentnosti poradenskej ponuky a poradenského procesu

Charakteristika: Poradca je pripravený a schopný organizovať poradenský proces tak, aby vzhľadom na jeho štrukturálne podmienky bol transparentný pre všetkých, ktorí sa na ňom podieľajú.

Konkretizácia:

Poradca

• koná tak, aby boli ciele, obsahy a ostatné kategórie poradenstva ľahko zrozumiteľné a dostupné pre všetky cieľové skupiny.
• klientom a ďalším zainteresovaným stranám zrozumiteľne vysvetľuje všetky podstatné kritériá svojich poradenských ponúk, napr. dostupnosť, formy, náklady, časová náročnosť, zabezpečenie kvality a pod.
• klientom a ďalším zainteresovaným stranám zrozumiteľne vysvetľuje podmienky, za ktorých prebieha konkrétna poradenská ponuka.

3) Konanie v súlade s etickými princípmi

Charakteristika: Poradca je pripravený a schopný vykonávať všetky poradenské činnosti v súlade s etickými princípmi.

Konkretizácia:

Poradca

• zaujíma v rámci svojich činností pozitívny postoj k oblastiam, ktoré sú pre jeho klientov existenčne dôležité, napr. práca, vzdelávanie a pod.
• jeho základný postoj k svojim klientom je empatický a podporujúci.
• hľadí na svojich klientov ako na ľudí, ktorí sú pevne vrastení do vlastných životných svetov, majú vlastné práva a záujmy.
• radí dôverne, rešpektuje ochranu osobných údajov, je nestranný.
• koná tak, aby etické princípy, ktorými sa v poradenstve riadi, boli transparentné pre všetkých aktérov poradenstva.
• pri plnení svojich úloh dodržuje etické princípy a vystupuje profesionálne.
• reflektuje svoje profesionálne konanie vo vzťahu k etickým princípom.

4) Spoluúčasť na rozvoji kvality

Charakteristika: Poradca je pripravený a schopný orientovať svoje poradenské aktivity, ako aj aktivity vzťahujúce sa k organizácii podľa konceptu kvality a zároveň sa aktívne spolupodieľa na jeho ďalšom rozvoji a presadzovaní.

Konkretizácia:

Poradca

• orientuje svoje poradenské aktivity podľa definovaných kritérií, resp. štandardov kvality poradenstva.
• premieňa kritéria kvality na konkrétne poradenské kroky zodpovedajúce príslušným pracovným objednávkam.
• reflektuje a hodnotí kritériá kvality a podieľa sa na ich kontinuálnom rozvoji.
• pravidelne sa podieľa na plánovaní, uskutočňovaní a dokumentovaní aktivít na zabezpečenie a zlepšovanie kvality.

1. B) Kompetencie vo vzťahu k utváraniu poradenských procesov

1) Vytváranie prijateľného poradenského vzťahu

Charakteristika: Poradca je pripravený a schopný budovať vzťah zodpovedajúci konkrétnemu predmetu a rámcu poradenstva. Usiluje sa o to, aby spolupráca klientov s ním bola aktívna a bez akýchkoľvek obáv.

Konkretizácia:

Poradca

• aktívne podporuje vytváranie prijateľného vzťahu, napr. vzhľadom na štrukturálne a emocionálne bezpečie klientov.
• prejavuje klientom rešpekt a úctu. Koná tak, aby klienti cítili bezpečie a seriózny záujem o svoje problémy.
• vytvára prostredia zodpovedajúce vopred komunikovaným rámcovým podmienkam.
• sa usiluje o to, aby úlohy, roly a funkcie relevantné pre poradenstvo, boli transparentné. V poradenskom procese iniciuje zmenu rolí, využíva feedback a metakomunikáciu, ako nedeliteľné súčasti budovania poradenského vzťahu.
• utvára poradenský proces tak, aby bol pre všetkých klientov jasný a zrozumiteľný a povzbudzoval ich k aktívnej účasti na spoločnej práci.
• sa na všetkých úrovniach komunikácie (verbálna, nonverbálna) správa kongruentne a autenticky.
• udržuje profesionálnu rovnováhu medzi blízkosťou a dištancom voči svojim klientom.

Poznámka: Každý poradenský proces je procesom komunikačným, ktorý prebieha medzi klientom, resp. klientami a poradcom. Preto je kľúčové, aby poradca dokázal vybudovať vzťah zodpovedajúci konkrétnej poradenskej potrebe. Budovanie prijateľného vzťahu medzi poradcom a klientom je hlavným predpokladom úspešného poradenského procesu. E. M. Verová et al. (1999) vo svojej štúdii skúmali, ako súvisí utváranie poradenského vzťahu s podobnosťou či nepodobnosťou poradcu s klientom. Zistili, že ak sa iniciálna fáza v poradenskom vzťahu darila, klienti uvádzali viac podobnosti medzi sebou a poradcom. Ak sa táto fáza nedarila, klienti viac zdôrazňovali rozdiely medzi sebou a poradcom.

Poradca je zodpovedný za svoj vzťah ku klientovi, nie však za jeho myslenie. Ručí za to, čo urobí, prípadne i za to, čo urobiť zabudol. Zodpovednosť sa však nedá naučiť. Je to nanajvýš osobné rozhodnutie poradcu, že bude ručiť, za všetko, čo urobí.

Vzhľadom k tomu, že pri riešení problému dochádza na strane prijímateľa poradenstva k destabilizácii zaužívaných vzorcov, spočíva jedna z najdôležitejších kompetencií poradcu vo vytváraní stabilných rámcových podmienok pre procesy zmien a v zabezpečení štrukturálnej a emocionálnej istoty prijímateľa. Sem patria všetky opatrenia smerujúce k vytvoreniu akéhosi „bezpečného miesta“, napríklad príjemné poradenské prostredie[2], snaha poradcu vysvetliť plánované postupy a urobiť ich tak transparentnými a iné. V tomto kontexte musí byť poradca schopný rozhodnúť, či vôbec dokáže (môže) byť nápomocný pri riešení daného problému.

2) Vysvetlenie požiadaviek a uzatvorenie poradenského kontraktu

Charakteristika: Poradca je pripravený a schopný viesť so svojimi klientami dialóg, v ktorom si vysvetlia svoje požiadavky a očakávania. Spoločne sa dohodnú na poradenskej zákazke a uzatvoria kontrakt.

Konkretizácia:

Poradca

• využíva na vyjasnenie potrieb, požiadaviek a očakávaní svojich klientov primerané a efektívne techniky a metódy vedenia rozhovoru.
• zosúlaďuje požiadavky a očakávania svojich klientov s poradenskou ponukou (zisťuje, či vôbec dokáže poradenská ponuka uspokojiť potreby klientov).
• pri uzatváraní poradenského kontraktu tiež zohľadňuje rôzne špecifické, inštitucionálne, legislatívne a iné relevantné aspekty a v prípade potreby ich objasňuje.
• citlivo reaguje na potreby klientov, ktoré prekračujú poradenský kontrakt a vysvetľuje im možnosti a hranice poradenstva.
• si všíma, či sa v priebehu poradenského procesu menia očakávania a ciele klientov a keď je to potrebné, uzatvorí s nimi nový kontrakt.

3) Situačná analýza a objasnenie možností

Charakteristika: Poradca je pripravený a schopný zisťovať spoločne so svojimi klientami ich očakávania a podporiť reflexie, ktoré im umožňujú prehodnotiť situácie, ako aj dosiahnutie stanovených cieľov.

Konkretizácia:

Poradca

• spoločne so svojimi klientami identifikuje ich typické spôsoby myslenia a správania sa, postoje, pocity, motivácie, biografické predpoklady a pod., relevantné pre dosiahnutie stanovených cieľov.
• spoločne so svojimi klientami identifikuje faktory prostredia relevantné pre dosiahnutie stanovených cieľov.
• spoločne so svojimi klientami identifikuje ich možnosti a kompetencie.
• v práci s klientami uplatňuje vedecky uznávané a efektívne diagnostické postupy.
• v dialógu so svojimi klientami zrozumiteľne interpretuje výsledky diagnostických postupov alebo analýzy kompetencií.
• odhaľuje prípadné inkompatibility v očakávaniach svojich klientov a spoločne s nimi sa ich snaží objasniť.

4) Vypracovanie perspektív riešenia

Charakteristika: Poradca je pripravený a schopný vypracovať spoločne so svojimi klientami perspektívy riešenia, príp. konania vedúce k dosiahnutiu stanovených poradenských cieľov.

Konkretizácia:

Poradca

• podporuje svojich klientov pri identifikovaní a vyhodnocovaní informácií.
• spoločne so svojimi klientami vytvára efektívne stratégie riešenia a konania na dosiahnutie stanovených cieľov, napr. úlohy a aktivity, ktoré môžu klienti uskutočniť.
• je nápomocný pri zvládaní prekážok a problémov.
• poskytuje rady na rozvoj potenciálov a možností s cieľom zvýšiť šance svojich klientov uspieť napr. na vzdelávacom, či pracovnom trhu.
• (zohľadňujúc priebeh poradenstva) overuje, či sa poradenská ponuka hodí na dosiahnutie stanovených cieľov, resp. či je potrebné využiť ďalšie poradenské aktivity vrátane tých externých.
• na konci poradenského procesu spoločne so svojimi klientami sumarizuje priebeh a výsledky poradenstva.

Poznámka: perspektíva vysvetľovania zohráva v poradenskom procese ústrednú úlohu. Potenciálna zmena klienta predpokladá jeho energickú aktivizáciu. V tejto súvislosti ide o schopnosť poradcu vytvárať podmienky podporujúce motiváciu, aktivizovať zdroje, ako aj vypracovať emocionálny a motivačný význam cieľov, požiadaviek a vízií samotných klientov. Cieľom je umožniť fascináciu, dosiahnuť stotožnenie sa s cieľmi a spôsobmi zmien, vyhnúť sa strachu pred (prílišnými) požiadavkami na výkon, uznať a oceniť (priebežné) výsledky, posilniť sebavedomie a podporiť zodpovednosť za seba samého a vlastné konanie.

Hlavná schopnosť poradcu spočíva v tom, že dokáže vytvoriť pre klientov také podmienky, v ktorých môžu príjemcovia získať žiaduci typ skúseností. Cieľom je destabilizácia, resp. (perturbácia) existujúcich kognitívnych a behaviorálnych schém. Na jeho dosiahnutie musí poradca ovládať a vedieť primerane využívať rôzne techniky, akými sú napr. hranie rolí, behaviorálne experimenty, vypracovanie nových významov a interpretácií („reframing“), konfrontatívne a provokatívne postupy. Pritom je zároveň potrebné posilňovať už začaté procesy učenia sa, identifikovať nové podnety, podporovať zmenené významy, jazykové hry a interpretácie. Tu zohráva dôležitú úlohu aj schopnosť poradcu adekvátne využívať hodnotiace nástroje a postupy na identifikovanie kompetencií. Poradca musí byť schopný podporiť klienta pri hľadaní informácií o možnostiach svojho ďalšieho vzdelávania a rozvoja a rozvíjať jeho schopnosť narábať s informáciami.

V nadväzujúcej fáze poradenského procesu, ktorá cieli na konkrétne zmeny, by poradca mal pomôcť transformovať spoločne stanovené ciele a potenciálne možnosti do konkrétneho konania[3]. V prípade, že sa v priebehu poradenského procesu podarí dosiahnuť pozitívne kognitívne, emocionálne a behaviorálne schémy, je potrebné ich stabilizovať.

1. C) Kompetencie vo vzťahu ku klientovi

1) Integrovanie biograficky a profesijne orientovaných poznatkov

Charakteristika: Poradca je pripravený a schopný začleňovať do svojich poradenských činností poznatky o biografických zmenách a o životnými fázami podmienených vývinových procesoch.

Konkretizácia:

Poradca

• začleňuje do poradenského procesu poznatky o biografických zmenách a zvratoch (týka sa oblastí, ako napr. profesijné vzdelávanie, zmena zamestnania, výpoveď zo zamestnania, návrat na pracovisko po materskej dovolenke, vývinové procesy podmienené jednotlivými životnými fázami) a orientuje podľa nich svoje poradenské aktivity.
• podporuje svojich klientov pri uskutočňovaní profesijných zmien a pri ich profesijnom rozvoji.
• podporuje svojich klientov s cieľom upevniť ich sebaorganizačné schopnosti, napr. schopnosť plánovať a zvládať zložité úlohy v kontexte vlastnej učebnej a profesijnej biografie.

2) Integrovanie poznatkov o personálnom rozvoji

Charakteristika: Poradca je pripravený a schopný uplatňovať v rámci svojich poradenských aktivít poznatky o personálnom rozvoji vo vzťahu k individuálnym osobnostných charakteristikám svojich klientov a spôsobom ich správania sa.

Konkretizácia:

Poradca

• zohľadňuje vo svojich poradenských aktivitách poznatky (získané pomocou rozhovoru alebo diagnostických metód) o individuálnych osobnostných vlastnostiach a spôsoboch správania sa svojich klientov, napr. motivácie, záujmy, pripravenosť učiť sa, schopnosť prijímať rozhodnutia, schopnosť spolupracovať a pod.
• dokáže primerane a zodpovedne reagovať na individuálne vlastnosti svojich klientov, ich obavy a potreby a identifikovať krízové a kritické situácie.

3) Zohľadnenie sociálneho prostredia klientov

Charakteristika: Poradca je pripravený a schopný zohľadniť konkrétne sociálne prostredie svojich klientov – životné podmienky, vzdelávanie, príslušnosť k spoločenstvám, rodinná situácia, profesijné prostredie.

Konkretizácia:

Poradca

• identifikuje relevantné aspekty rodinného, edukačného, profesijného, podnikového a iného sociálneho prostredia svojich klientov.
• zohľadňuje externé zdroje, požiadavky alebo reštrikcie, ktoré vyplývajú zo sociálneho prostredia klientov.
• zaobchádza s informáciami diskrétne a zodpovedne a iniciuje zmeny, keď to vyžaduje špecifická situácia klientov.

4) Zvládanie diverzity

Charakteristika: Poradca je pripravený a schopný uplatňovať v kontakte s diverzitou relevantné poznatky a skúsenosti.

Konkretizácia:

Poradca

• si uvedomuje a rešpektuje osobitosti svojich klientov, o. i. vzhľadom na ich vek, etnickú a kultúrnu príslušnosť, pohlavie, socioekonomický statusu a pod.
• uplatňuje v závislosti od konkrétnej poradenskej situácie svoje socioekonomické, vývinovo psychologické a kulturologické poznatky.
• zisťuje, ktorými hodnotami sa riadia jeho klienti vo svojom myslení a konaní.
• podporuje svojich klientov pri reflexii a prípadnom prehodnocovaní ich hodnôt.
• Analyzuje svoje vlastné postoje, jeho prístup je motivujúci a rešpektujúci.

Poznámka: Poradca musí disponovať kompetenciou primerane zakomponovať do poradenského procesu poznatky o vzdelávacích, profesijných a životných dráhach svojich klientov. To predpokladá poznať rôzne teórie osobnosti, dynamiku individuálneho správania napr. v súvislosti s motiváciou, sebakonceptom, sebaúčinnosťou, záujmami, rozhodovaním a s procesmi učenia sa a rozvoja kompetencií.

Okrem toho poradca musí prispôsobiť svoje pôsobenie veľkej rôznorodosti klientov, napr. vzhľadom na ich vek, etnickú príslušnosť, pohlavie, socioekonomický status a vniesť do poradenstva i špecifické poznatky o cieľových skupinách, ku ktorým patria aj rôzne možnosti ich podpory. To predpokladá sociálnu a interkultúrnu senzibilitu. Poradca by rovnako mal byť schopný zohľadniť sociálne prostredie svojich klientov, buď ako premennú, vplývajúcu na poradenský proces alebo ho využiť v praktickej činnosti.

1. D) (Seba)reflexívne kompetencie

(Seba)reflexia poradenských činností

Charakteristika: Poradca je pripravený a schopný reflektovať svoje poradenské aktivity aj v kontexte spoločnosti a organizácie.

Konkretizácia:

Poradca

• integruje reflexiu ako imanentnú súčasť každého poradenského procesu a trvalo posudzuje svoje poradenské aktivity tak vzhľadom na potreby, možnosti a očakávania svojich klientov, ako aj vzhľadom na relevantné rámcové podmienky.
• zohľadňujúc kritériá, resp. štandardy kvality a aktuálne odborné diskusie, reflektuje svoje poradenské kompetencie a kvalitu svojich poradenských činností.
• plánuje svoj ďalší profesijný rozvoj a stanovuje jeho ciele.
• posilňuje svoje poradenské kompetencie napr. pomocou koučovania, supervízie alebo vhodne zvoleného ďalšieho vzdelávania.
• zaujíma sa o aktuálne odborné diskusie, techniky informovania a pod., dôležité pre poradenstvo, aktívne sa nimi zaoberá a overuje ich využitie v poradenskom procese.
• kriticky reflektuje svoje neistoty, či prípadné nesprávne úsudky a poznáva vlastné hranice.

Poznámka: Poradca do poradenskej situácie vnáša aj prvky svojej individuálnej vzdelávacej, profesijnej a životnej dráhy. Vzhľadom na snahu o profesionálne konanie je potrebné zdôrazniť najmä sebareflexívnu kompetenciu poradcu. Musí byť schopný neustále reflektovať svoje pôsobenie, uvedomovať si svoje slepé škvrny a neposlednom rade vnímať svoj vlastný výkonnostný potenciál a jeho hranice. Toto predpokladá pravidelnú účasť na ďalšom vzdelávaní, supervíziu, ako aj vymieňanie skúseností v tímoch, v skupinách kolegov či profesijných zväzoch.

1. E) Kompetencie vo vzťahu k spoluutváraniu organizácie

1) Iniciovanie rozvoja koncepcií a stratégií

Charakteristika: Poradca je pripravený a schopný iniciovať a rozvíjať vo svojich organizáciách poradenské koncepcie, ponuky a stratégie.

Konkretizácia:

Poradca

• orientuje svoje poradenské činnosti podľa organizačných konceptov a stratégií.
• zúčastňuje sa vo svojej organizácii na presadzovaní, overovaní a ďalšom rozvoji poradenských konceptov a ponúk.
• ozrejmuje svojim klientom v závislosti od situácie poradenské koncepty a stratégie.
• aktívne komunikuje o poradenských konceptoch a stratégiách aj s ďalšími aktérmi, napr. s partnermi, s ktorými spolupracuje, vzdelávacími inštitúciami, sponzormi a pod.;

2) Utváranie formálnych organizačných štruktúr a procesov

Charakteristika: Poradca je pripravený a schopný podieľať sa na utváraní formálnych organizačných štruktúr a procesov a orientovať svoje činnosti podľa platných štruktúr a procesov svojej organizácie.

Konkretizácia:

Poradca

• pravidelne porovnáva svoje odborné roly, funkcie a zodpovednosti s úlohami, ktoré skutočne plní.
• formuluje potrebné úpravy štruktúr a procesov, a to aj vzhľadom na záujmy svojich klientov a v prípade potreby vytvára návrhy na optimalizáciu svojho pôsobenia v rámci organizácie.

3) Ďalší rozvoj kultúry organizácie

Charakteristika: Poradca je pripravený a schopný podporovať transparentnú a živú kultúru organizácie a aktívne spoluutvárať konštruktívnu kultúru komunikácie, rozhodovania, spolupráce a riešenia konfliktov.

Konkretizácia:

Poradca

• prispieva svojim správaním k pozitívnej organizačnej kultúre.
• uplatňuje vo svojej komunikácii vopred dané alebo spoločne vypracované pravidlá internej a externej komunikácie.
• zodpovedne využíva priestor na poradenské aktivity a možnosti podieľať sa na rozhodovaní organizácie.
• využíva informálne a organizované kolegiálne diskusie o poradensky významných témach, vzájomnej podpore, ako aj o udržovaní a zlepšovaní kvality poradenstva.
• využíva „feedbackové“ štruktúry vo vzťahu k otázkam poradenských a organizačných aktivít, napr. rozhovory s kolegami, hospitácie, interview s klientami a inými poradcami a pod.

4) Zohľadnenie zdrojov

Charakteristika: Poradca je pripravený a schopný vymedziť a odborne odôvodniť rámcové podmienky významné pre profesionálne poradenstvo: ciele, obsah, cieľové skupiny, trvanie, vrátane parametrov ako konzultačné hodiny, priestory, vybavenie.

Konkretizácia:

Poradca

• optimálne využíva vecné a finančné prostriedky na zlepšovanie pracovných podmienok a na dosahovanie poradenských strategických cieľov.
• sa v rámci svojich kompetencií spolupodieľa na získavaní potrebných zdrojov na udržanie, resp. rozšírenie poradenskej ponuky.
• sa v oblasti svojho pôsobenia usiluje účelne využívať pridelené zdroje.

5) Kooperácia a interakcia s odborným a so spoločenským prostredím

Charakteristika: Poradca je pripravený a schopný využívať a ďalej rozvíjať vlastné odborné siete, ako aj širšie spoločenské prostredie vo vzťahu k vecným a adresným informáciám, spolupráci a k vzájomným prepojeniam.

Konkretizácia:

Poradca

• pre svoje cieľové skupiny sleduje aj relevantné externé ponuky.
• vytvára a udržiava kontakty s partnermi a aktérmi v oblasti poradenstva.
• využíva svoje siete na to, aby reagoval na dôležité zmeny.
• v záujme svojich klientov vytvára na dosiahnutie stanovených cieľov vhodné aktivity, možnosti a formy spolupráce.

1. E) Kompetencie vo vzťahu k spoločnosti

1) Zohľadňovanie spoločenských rámcových podmienok

Charakteristika: Poradca je pripravený a schopný prihliadať vo svojich poradenských činnostiach na spoločenské podmienky, ktoré sú relevantné tak pre očakávania klientov, ako aj pre ďalší rozvoj poradenských ponúk.

Konkretizácia:

Poradca

• sa zaoberá dôležitosťou spoločenských podmienok, resp. vplyvov z hľadiska ďalšieho rozvoja poradenských ponúk a programov.
• sa v prospech poradenstva a svojich klientov aktívne podieľa na hodnotení a využívaní poznatkov o spoločenských rámcových podmienkach.
• zohľadňuje spoločenské rámcové podmienky relevantné pre konkrétne potreby a očakávania svojich klientov (napr. trh práce, systém ďalšieho vzdelávania).
• sa orientuje v spoločensky relevantných oblastiach poznania (napr. trh práce, ekonómia, vzdelávací systém, profesiografia, profesijné, kompetenčné a kvalifikačné požiadavky a pod.).
• pozná spoločenské trendy (napr. globalizácia, rastúca komplexnosť, demografické zmeny, celoživotné učenie, diverzita).
• pozná príslušné databázy, zdroje poznania a postupy vedomostného manažmentu.

2) Zohľadňovanie spoločenských cieľov

Charakteristika: Poradca je pripravený a schopný zohľadňovať v rámci svojich činností rôzne cieľové kategórie (napr. sprostredkovanie informácií a poznatkov, podpora kompetencií na zodpovedné utváranie a rozvoj učebných a profesijných biografií, zvyšovanie účasti na ďalšom vzdelávaní a trhu práce, minimalizovanie individuálnych a spoločenských chybných investícií, podpora spoločenskej účasti, inklúzia tendenčne znevýhodnených skupín osôb a pod.).

Konkretizácia:

Poradca

• diskutuje o spoločensky relevantných cieľoch vzhľadom na profesijné a kariérne poradenstvo.
• sa zaoberá dopadmi poradenských činností na spoločnosť.
• integruje svoje skúsenosti a poznatky z poradenstva do spoločenských procesov (napr. na lokálnej úrovni alebo na úrovni profesijných združení).
• sa vo svojej organizácii podieľa na vymedzení relevantných cieľových kategórií pre konkrétne poradenské ponuky (tieto možno uplatniť napr. pri evalvácii, ako kritéria výstupov).
• podporuje svojich klientov v snahe zmysluplne zosúladiť ich individuálne ciele so spoločenskými cieľovými predstavami.
• pozná spoločenské ciele súvisiace s učebným a profesijným poradenstvom (napr. podpora sebaorganizácie, spoločenská účasť, sociálna inklúzia).
• pozná prístupy na podporu schopnosti sebaorganizácie, spoločenskej účasti a sociálnej inklúzie.
• pozná problematické oblasti systémov vzdelávania, zamestnania a pod. (napr. znevýhodnenia, možnosti účasti) a opatrenia na ich zvládanie.

Niekoľko úvah o osobnosti andragogického poradcu

Už vyššie sme uviedli, že v praxi andragogického poradenstva zohráva ústrednú úlohu osobnosť poradcu. Práve ona je nositeľom všetkých skupín kompetencií predstavených v rámci diskutovaného kompetenčného profilu. V súvislosti s osobnosťou poradcu zohráva dôležitú úlohu jeho postoj. Neexistuje človek bez postoja. Každý si ho nesie so sebou – od narodenia ho získava výchovou a privykaním si, v sociálnom prostredí sa rozvíjajú hodnoty, všadeprítomné sú pravidlá, zákazy, rôzne vzory, atď. Poradenský postoj nie je prítomný od samotného začiatku, ale postupne sa získava, nadobúda. Deje sa tak opakujúcim sa porovnávaním predchádzajúcich osobných skúseností, napr. v rámci sebazážitkových aktivít, koučovania, supervízie, ďalšieho vzdelávania a pod. Od každého poradcu sa očakáva, že bude využívať takú formu sebareflexie, ktorá mu vyhovuje. Tá mu umožňuje zvládať základné osobnostné konflikty. Je dôležité, aby poradca poznal vplyv jeho osobnostných schém na poradenský proces a vedel ho reflektovať a tiež využiť ako pracovný nástroj. Ako už zmienil Aristoteles v Etike Nikomachovej, vedomie a poznanie vlastných afektov a pocitov je pre postoj človeka (platí aj pre ten poradenský) rovnako určujúce, ako reflexia jeho vlastných presvedčení, predpokladov, hodnôt, predsudkov, sympatií a antipatií. Uvedomovanie si tzv. prenosu a protiprenosu (angl. „transference“, „countertransference“) a práca s ním zaujíma ústredné postavenie v priebehu poradenského procesu.

Opakovanou reflexiou sa v poradenstve postupne vytvára a zároveň prehodnocuje postoj. V priebehu poradenského procesu sa preto môže stať, že doposiaľ zaužívané nastavenia a presvedčenia sa stanú predmetom pochybovania a nahradia ich iné. Reflexia podobného typu je žiaduca aj na pochopenie otázky, v akom systéme žije osobnosť poradcu a klienta. Táto schopnosť reflexie zabezpečuje udržanie poradenského postoja. Poradenský postoj možno nadobúdať v kontakte s mentormi, praktikmi alebo pomocou supervízie. To predpokladá získavanie odborných poznatkov a rôznych kompetencií, ktoré sme si v tejto podkapitole predstavili. Pre utváranie osobnosti andragogického poradcu by okrem iného mohla byť inšpiratívna požiadavka múdrosti, ktorú uvažujúc o osobnosti pomáhajúceho charakterizuje G. Egan (2002 in Hvozdík, 2010, s. 44-45) nasledovne: Sebapoznanie, poznanie životných záväzkov a cieľov. Porozumenie kultúrnym podmienkam, odvaha uznať si chybu a učiť sa z nej. Psychologické a ľudské porozumenie iných a pochopenie interakcií. Spôsobilosť vidieť za fakty, za situácie. Spôsobilosť porozumieť významu udalostí. Tolerancia pre rozličnosti a spôsobilosť pracovať s nimi. Byť spôsobilý zachovať si vnútorný poriadok v kontakte s neporiadkom a problémovou štruktúrou prípadu. Porozumieť posolstvu človeka a jeho bytiu. Otvorenosť pre udalosti, ktoré nie sú v súlade s logikou tradičných kategórií. Spôsobilosť rámcovať problém, prerámcovať informácie a vyhnúť sa stereotypom. Holistické, otvorené a kontextualistické myslenie. Metamyslenie alebo spôsobilosť myslieť o myslení. Spôsobilosť zvyšovať vedomie, nachádzať vzťahy medzi odlišnými faktormi, vidieť chybné miesta v riešeniach, syntetizovať, riešiť problém a spôsobilosť byť v zmiešanej úlohe toho, kto pomáha, ale aj toho, kto vyzýva a môže takto frustrovať. Nakoniec je to potreba porozumieť spirituálnym dimenziám života.

Naše krátke úvahy o osobnosti andragogického poradcu uzatvoríme charakteristikami, na ktoré vo svojej práci Case approach to counseling and psychotherapy (2001) poukazuje G. Corey a ktoré, ako sa domnievame, platia aj v prípade poradcov:

• Má svoju totožnosť. Vie kým je, čím sa môže stať, vie, čo chce od života a čo je dôležité.
• Váži si to, kým je. Pomáha, čerpá z pocitu vlastnej hodnoty a sily.
• Vie rozpoznať a akceptovať vlastné sily. V spoločnosti iných sa cíti na svojom mieste a želá si, aby sa aj iní pri ňom cítili dobre.
• Je otvorený zmenám. Má odvahu zanechať bezpečie toho, čo je známe, ak nie je spokojný s tým, čo má. Rozhoduje sa o tom, ako by sa chcel zmeniť a ako sa stať takým, akým by chcel byť.
• Robí rozhodnutia, ktoré formujú život. Je si vedomý rozhodnutí, ktoré v minulosti urobil vo vlastnom živote a v živote iných. Nie je obeťou týchto rozhodnutí, pretože v prípade potreby, je pripravený revidovať ich dôsledky.
• Cíti sa plný života a jeho rozhodnutia sú orientované na život. Je presvedčený, že je potrebné žiť a nie iba existovať.
• Je autentický, žičlivý a učenlivý. Neskrýva sa za masku, nebuduje obranné múry.
• Má zmysel pre humor. Vie sa zasmiať nad tým, čo bolo a vie sa od toho dištancovať.
• Vie si priznať chyby, ktorých sa dopustil. Nezľahčuje ich a ani sa neuzatvára do pocitu nešťastia.
• Najčastejšie žije v prítomnosti, nefixuje sa na minulosť alebo na budúcnosť.
• Rešpektuje kultúrne vplyvy. Uvedomuje si, ako na neho pôsobí jeho kultúra. Oceňuje rôznorodosť hodnôt, ktoré budujú iné kultúry.
• Zaujíma sa o dobro iných.
• Je pracovne angažovaný a z práce čerpá hodnoty. Prijíma odmeny, ktoré plynú z práce, ale nie je jej otrokom.
  
  

[1] Bližšia špecifikácia jednotlivých skupín kompetencií sa ďalej opiera aj o výsledky zistení pracovnej skupiny Qualitätsmerkmale und Kompetenzen Kompetenzprofil für Beratende (2012) a o prácu Petersen, C., Schiersmann, Ch., Weber, P. et al. Professionell beraten: Kompetenzprofil für Beratende in Bildung, Beruf und Beschäftigung (2014).Dokáže udržiavať zdravé hranice. Problémy klienta nenosí so sebou. Keď nepracuje, odpočíva. Vie, ako povedať „nie“, čo mu pomáha udržať zdravú rovnováhu.

[2] S vytváraním „príjemného poradenského prostredia“ súvisí aj tzv. estetizácia, t. j. vnášanie estetických prvkov krásna do realít a miest, v ktorých poradenstvo prebieha. Poradca by mal mať na pamäti skutočnosť, že človek je i bytosťou estetickou, ktorá dáva prednosť krásnemu. Uvedomujúc si rôzne úskalia, ktoré s „krásnym“ ako vysoko subjektívnou kategóriou súvisia, predsa len by estetické prvky v poradenstve mohli pôsobiť ako akési korektívum utilitaristického a ekonomicky zameraného vytvárania žiaducich kompetencií a kvalifikácií.

[3] Konanie je neodmysliteľnou súčasťou poradenstva. Poradenský rozhovor môže byť nanajvýš podnetom pre uvažovanie o nových obsahoch, t. j. o nových myšlienkach, pocitoch a o životných konceptoch. Pokiaľ však tieto obsahy zostanú iba vo vedomí, nikdy nenadobudnú reálny rozmer. Vnútorný svet človeka sa stane vonkajškovou realitou len skrze konanie. Každý poradca by mal preto pamätať na to, aby spoločne s tým, komu radí, vypracoval plán činností a sledoval jeho realizáciu. Zároveň treba zdôrazniť, že aj nečinnosť je vlastne činnosťou. Človek potrebuje rovnováhu medzi fyzickou činnosťou a oddychom, v opačnom prípade sa mu nepodarí nastoliť duševnú rovnováhu. V súvislosti s konaním nemožno opomenúť skutočnosť, že naň značne vplývajú naše vedomosti. Totiž, pokiaľ chceme konať zodpovedne voči sebe samému a svetu, musíme sa naučiť prevziať na seba zodpovednosť za to, čo vieme, t. j. za spôsob, ako vidíme svet.