4.4.1 Iniciatívy EÚ

Potiaľ deskriptívne a kriticko-analytické pohľady na koncept kompetencií, ktorý bude zrejme naďalej predmetom ďalšieho výskumu, odbornej koordinácie medzi zúčastnenými stranami a aktualizácie politických odporúčaní orgánov EÚ. Je správne, že kompetencie nepredstavujú dogmatický koncept, ale rozvoja schopný model, ktorý sa dá naďalej optimalizovať. Na vyššie popísaný model kľúčových kompetencií EÚ v posledných rokoch nadviazali ďalšie iniciatívy EÚ, ktoré sú reakciou na aktuálny sociálno-ekonomický a politických vývoj vo svete a v Európe. EÚ hľadá ďalšie nástroje na mobilizáciu vzdelanostného potenciálu euroobčanov prostredníctvom politických iniciatív, programov, finančných intervencií a koordinovaného úsilia s národnými stratégiami podpory učenia (sa) dospelých.

Jedným z nich je koncept „Únie zručností“ (EÚ 2025, s. 3 – 5) predstavuje ďalšiu líniu v jej vzdelávacích politikách. Opiera sa o myšlienku, že „Zdrojom konkurenčnej sily Európy sú jej ľudia. Ľudský kapitál je kľúčom k prosperite EÚ, jej hospodárskej odolnosti a jedinečnému sociálnemu trhovému hospodárstvu. Je kľúčom k zvýšeniu nášho rastu produktivity, vďaka čomu sú naše priemyselné odvetvia konkurencieschopnejšie a majú väčší inovačný potenciál, k prilákaniu ďalších investícií a k dynamickému jednotnému trhu a zvýšenej hospodárskej bezpečnosti. Sústredenie sa na ľudí a investovanie do zručností^[1] sa mnohonásobne vypláca. V kontexte globálnej súťaže o talenty a klesajúceho počtu obyvateľov v produktívnom veku v EÚ konkurencieschopnosť Európy závisí od zručností orientovaných na budúcnosť, ktoré prispievajú k hospodárskej sociálnej a územnej súdržnosti. Ľudský kapitál je nevyhnutný aj na podporu pripravenosti a bezpečnosti v súčasnej geopolitickej situácii. Na to, aby bola EÚ konkurencieschopná a pripravená na budúcnosť, musí podporovať svojich ľudí a vybaviť ich zručnosťami a kompetenciami potrebnými na to, aby uspeli vo vzdelávaní, v práci a živote.“

Prvým cieľom Únie zručností je zabezpečiť, aby všetci v Európe bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú, mali možnosť budovať si pevné základy zručností a zapájať sa do celoživotného zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie v súlade s Európskym pilierom sociálnych práv. Únia zručností má podporovať európske systémy vzdelávania a odbornej prípravy pri poskytovaní rovnakých príležitostí pre všetkých vrátane všetkých mladých ľudí bez ohľadu na ich pôvod a miesto pobytu, aby mali prístup k vzdelávaniu, celoživotnému vzdelávaniu, ku kvalitným pracovným miestam a aby dokázali zvládnuť transformáciu a krízy. Silnejší vzdelanostný základ a zručnosti takisto podporujú hodnoty EÚ, ako sú demokracia, ľudské práva, solidarita, sociálne začlenenie a rozmanitosť, čo pomáha ľuďom stať sa odolnejšími voči mylným informáciám a dezinformáciám, radikalizácii a náboru na trestnú činnosť a umožňuje im prispievať k ekologickejšej, spravodlivejšej a súdržnejšej Európe.

Druhým cieľom je podporiť podniky, aby boli konkurencieschopné a odolné, a tým uľahčiť zamestnávateľom, nájsť ľudí so zručnosťami, ktoré potrebujú na vytváranie udržateľného rastu a kvalitných pracovných miest. Podniky sa takisto vyzývajú, aby investovali do zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie svojich pracovníkov všetkých generácií v záujme prispôsobenia sa neustále sa meniacim výzvam a príležitostiam. V kontexte Únie zručností sa bude pracovať na tom, aby boli zručnosti a kvalifikácie – bez ohľadu na to, kde v Európe boli získané – transparentné, dôveryhodné a uznávané na celom jednotnom trhu, čo jednotlivcom umožní uplatňovať svoje právo na voľný pohyb a zamestnávateľom, účinný cezhraničný nábor zamestnancov. Zároveň sa členské štáty vyzývajú, aby sa usilovali o rýchle uznávanie zručností a kvalifikácií získaných mimo EÚ.

Na dosiahnutie uvedených cieľov bude Únia zručností:

• rozvíjať zručnosti pre kvalitné pracovné miesta a kvalitný život prostredníctvom silného vzdelanostného základu a uplatnenia inkluzívneho prístupu k celoživotnému vzdelávaniu,
• zvyšovať úroveň zručností a rekvalifikovať agilnú pracovnú silu, ktorá zvláda digitálnu transformáciu a prechod na čistú energiu, najmä pokiaľ ide o osoby so slabšími a strednými zručnosťami,
• zabezpečovať obeh zručností prostredníctvom voľného pohybu osôb v celej EÚ, čím sa uvoľní plný potenciál jednotného trhu,
• lákať, rozvíjať a udržiavať talenty.

[1] Zručnosti by sa mali chápať v širšom zmysle. Ide tu o zručnosti, vedomosti a kompetencie potrebné pre život, ktoré idú výrazne nad rámec zručností potrebných pre trh práce.

Obrázok 11  Ciele únie zručností

Zdroj: EÚ 2025, s. 6

EÚ v tom istom dokumente vyjadruje pochybnosti a pomenúva úskalie politík v oblasti zručností, ktoré  sú úzko prepojené so vzdelávaním, s prácou, hospodárskou a finančnou politikou a so sociálnym začlenením. Tieto oblasti však často riadia rôzne ministerstvá alebo odbory, a to na vnútroštátnej aj regionálnej úrovni, pričom každý subjekt má svoje vlastné priority. Okrem toho sa zručnosťami z rôznych hľadísk nedostatočne koordinovaným spôsobom zaoberá mnoho zainteresovaných strán: systémy vzdelávania a odbornej prípravy, priemysel, verejné služby zamestnanosti, sociálni partneri, občianska spoločnosť. Táto fragmentácia brzdí inteligentné investície a neumožňuje primeranú informovanosť v oblasti zručností. Nedostatočná konsolidácia, nedostatok predvídania a účinnej spolupráce medzi jednotlivými agentúrami s odbornými znalosťami týkajúcimi sa informovanosti v oblasti zručností sťažujú zosúladenie dopytu a ponuky zručností v budúcnosti, a to aj s cieľom uľahčiť legálnu migráciu.

Podľa Kmeť, Gállová, Štefániková (2020, s. 3) pojem základné zručnosti v slovenskom kontexte nie je doposiaľ zaužívaný. V európskom kontexte sú základné zručnosti súčasťou súboru kľúčových kompetencií, ktoré Európska únia (EÚ 2018) definovala ako kompetencie, ktoré „potrebujú všetci ľudia na svoje osobné naplnenie a rozvoj, zamestnateľnosť, sociálne začlenenie, udržateľný životný štýl, úspešný život v spoločnosti, ktorá žije v mieri, pre riadenie života so zodpovedným prístupom ku zdraviu a aktívne občianstvo.“ UNESCO pod pojmom základné zručnosti chápe „základné vedomosti (t. j. deklaratívne a procedurálne), ako aj funkčné aspekty vedomostí potrebných pre učenie, prácu a život. V učebných osnovách sa gramotnosť a matematická gramotnosť bežne považujú za základné zručnosti. Výskum kompetencií dospelých PIAAC hodnotí „zdatnosť dospelých v troch zručnostiach spracovania informácií nevyhnutných na plnú účasť v znalostných ekonomikách a spoločnostiach 21. storočia: gramotnosť, matematická gramotnosť a riešenie problémov v technologicky vyspelých prostrediach“.

Národný referenčný rámec základných zručností pracujú s týmito tromi kategóri­ami základných zručností:

• Gramotnosť / čitateľská gramotnosť: schopnosť identifikovať, pochopiť, vyjadrovať, tvoriť a interpretovať koncepty, pocity, fakty a názory ústnou aj písomnou formou pomocou vizuálnych, zvukových a digitálnych materiálov v rozličných odboroch a kontextoch.
• Matematická gramotnosť: schopnosť rozvíjať a používať matematické myslenie a porozume­nie na riešenie rôznych problémov v každodenných situáciách.
• Digitálna gramotnosť: sebaisté, kritické a zodpovedné využívanie digitálnych technológií na vzdelávanie, prácu a účasť na dianí v spoločnosti, ako aj interakciu s digitálnymi technológiami.

Adekvátny stupeň gramotnosti dospelých je jednou z požiadaviek, ktorú kladie moderná spoločnosť na svojich občanov. Dôvera vo vlastnú gramotnosť otvára mnoho dverí pre dospelých v pracovnom aj os­obnom živote a podporuje rozvoj zručností v oblasti mnohých aktivít. Matematická zručnosť a základné technologické zručnosti sú integrálnou súčasťou gramotnosti v procese reagovania na matematické a technologické požiadavky, ktoré prináša každodenný život. Nedostatočná úroveň v akejkoľvek z týchto oblastí vytvára závažné bariéry a ovplyvňuje schopno­sť plne sa zúčastňovať rodinného, spoločenského a komunitného života a je významným faktorom ovplyvňujúcim úspech na trhu práce. Okrem toho, negatívne skúsenosti spojené v nízkou gramotnosťou a očakávania spoločnosti, môžu závažné ovplyvniť sebadôveru ako aj sebaúctu. Stigma, ktorú nesú dospelí a mladí ľudia s limitovanými zručnosťami v oblasti gramotnosti môže viesť k zakrývaniu tejto skutočnosti pred zamestnávateľmi, známymi, ako aj blízkou rodinou. Emocionálne a spoločenské dôsledky, ktoré vyplývajú z týchto skúseností, môžu spôsobiť v konečnom dôsledku väčšie problémy.

Základné zručnosti v celom repertoári (gramotnosti) vytvárajú model, ktorý priorizuje vybrané zručnosti pre život. Tieto majú stáť v centre záujmu verejných politík a takto centrálne vytvorený a politický odsúhlasený rámec učenia sa občanov EÚ súčasne vyžaduje budovanie systému podpory prostredníctvom:

• legislatívnych nástrojov a stratégií (v jednotlivých krajinách EÚ),
• organizačných postupov,
• alokácie finančných zdrojov,
• budovania odborných kapacít na riadenie a výskum.

V národnom dokumente Referenčný rámec základných zručností. Minimálny štandard čitateľskej, matematickej a digitálnej gramotnosti dospelých (online https://zakladnezrucnosti.sk/wp-content/uploads/2021/03/Ramec-zakladnych-zrucnosti.pdf ) je uverejnený Rámec základných zručnosti, ktorý má slúžiť ako referenčný dokument pre aktérov v oblasti vzdelávania a sociálnej inklúzie pri príprave a revízii vzdelávacích programov smerujúcich k rozvoju gramotností a opatrení na hodnotenie úrovne zručností dospelých, ktorí predčasne opustili formálny vzdelávací systém a potrebujú podporu pri začleňovaní sa do pracovného a spoločenského života. Rámec základných zručností má tri úrovne popísané formou vzdelávacích výstupov, ktoré na seba nadväzujú, vyjadrujú, čo je potrebné ovládať vo všeobecnosti na jednotlivých úrovniach a predstavujú pokrok smerom k vyššej úrovni. Zároveň, pri každej úrovni rámec uvádza, ako sa tieto všeobecné požiadavky môžu premietnuť do praktických cieľov vzdelávania.

Dostatočná pozornosť venovaná nízkej úrovni základných zručností dospelých je dôležitá z viacerých aspektov (prevzaté z: https://zakladnezrucnosti.sk/pakt-pre-zakladne-zrucnosti/):

• Ľudia s dostatočnou úrovňou základných zručností dokážu získavať lepšie pracovné príležitosti, sú konkurencieschopnejší na trhu práce. Čítanie s porozumením je nevyhnutnou súčasťou veľkej časti pracovných postupov a zamestnávatelia uprednostňujú uchádzačov, ktorí zvládajú riešiť problémy, či využívať digitálne nástroje.
• Štúdie ukazujú, že vyššia úroveň základných zručností vedie k vyšším príjmom, lepším kariérnym vyhliadkam a vyšším mzdám, čím sa zlepšuje kvalita života jednotlivcov.
• Dostatočná úroveň základných zručností je predpokladom pre ďalšie vzdelávanie a osvojenie si nových kompetencií, čo podporuje celoživotné učenie a prispôsobenie sa zmenám (v spoločnosti aj na trhu práce).
• Zdravotná gramotnosť je súčasťou zručností pre život, ktoré dopĺňajú základné zručnosti. Umožňuje lepší prístup k zdravotným informáciám, čo im umožňuje robiť informované rozhodnutia a zlepšovať kvalitu života aktívnym prístupom k svojmu fyzickému i psychickému zdraviu.
• Zamestnanci s lepšími základnými zručnosťami sú efektívnejší, kreatívnejší a schopnejší riešiť komplexné úlohy. To prispieva k vyššej produktivite organizácií.
• Jednotlivci s dobrými základnými zručnosťami sú menej často nezamestnaní, čo znižuje potrebu štátnych výdavkov na podporu v nezamestnanosti a sociálnu pomoc.
• Rozvoj základných zručností podporuje sociálnu inklúziu, umožňuje ľuďom aktívne sa podieľať na spoločenskom dianí, lepšie rozumieť politickým a kultúrnym otázkam, efektívnejšie komunikovať a zapájať sa do života spoločnosti.
• Posilnenie základných zručností pomáha marginalizovaným skupinám prekonať bariéry, čím prispieva k väčšej rovnosti v spoločnosti.
• Vyššia úroveň čitateľskej a digitálnej gramotnosťou podporuje schopnosť hodnotiť kvalitu informácií a zvyšuje odolnosť voči dezinformáciám a manipuláciám.
• S rozvojom umelej inteligencie, digitalizácie a automatizácie sú základné zručnosti nevyhnutné na zvládnutie nových technológií.
• Základné zručnosti umožňujú lepšie pochopenie klimatických problémov a podporujú ekologicky zodpovedné správanie.

Podľa výsledkov PIACC (Program medzinárodného hodnotenia kompetencií dospelých 2011 – 2012) približne 11 % dospelých na Slovensku vykazovalo len najnižšiu úroveň čitateľských zručností, čo znamená problémy porozumieť jednoduchým textom. Až 14 % dospelých nedokázalo riešiť ani jednoduché numerické úlohy, ako je výpočet zliav alebo porovnanie cien. Podľa PIAAC takmer tretina dospelých nemala žiadne základné počítačové zručnosti alebo mala problém pracovať s jednoduchými digitálnymi nástrojmi.^[1] Po desiatich rokoch, výsledky druhého cyklu PIAAC ukazujú, že Slovensko trvalo čelí významným výzvam v tejto oblasti. V porovnaní s predchádzajúcim cyklom PIAAC sa úrovne čitateľskej a matematickej gramotnosti dospelých na Slovensku výrazne znížili.

Hlavné zistenia správy:

1. Slovensko sa umiestnilo pod priemerom OECD aj v čitateľskej gramotnosti, aj v adaptívnom riešení problémov, pričom v matematickej gramotnosti bolo na úrovni priemeru OECD.
2. V dekáde medzi PIAAC 1 a PIAAC 2 skóre Slovenska významne kleslo v čitateľskej gramotnosti (o 19 bodov) aj v matematickej gramotnosti (o 15 bodov. Dosiahnutým skóre sme sa zaradili na strednú kognitívnu úroveň v čitateľskej gramotnosti a v matematickej gramotnosti, keďže až tri štvrtiny dospelých sa umiestnili na 2. a 3. úrovni (z piatich). Problémom je veľmi nízky podiel dospelých s vysokou (4. a 5.) úrovňou: v čitateľskej gramotnosti iba 3 % (OECD 12 %), v matematickej gramotnosti 7 % (OECD 14 %) a v adaptívnom riešení problémov 1 % (OECD 5 %).
3. Analýzy podľa veku ukázali, že vo všetkých kognitívnych doménach bolo priemerné skóre OECD aj väčšiny krajín najnižšie u najstarších (55 – 65 ročných), a najvyššie u najmladších (16 – 24 rokov) a mladých dospelých (25 – 34 rokov). Na Slovensku to dopadlo inak – najnižšie skóre mali najstarší a mladí a najvyššie skóre mali ľudia v strednom veku (35 – 54 rokov), ako aj v najmladšom veku.
4. Na Slovensku v 2. cykle oproti 1. cyklu významne kleslo skóre v oboch doménach (čitateľskej a matematickej gramotnosti) vo všetkých vekových kategóriách, pričom najväčší pokles, viac ako 20 bodov, bol u mladých a najmladších, kde sa to neočakávalo.^[2]

Akú úlohu zohráva v agenda základných zručnosti sebaučenie (informálne učenie) dospelých? Napriek naznačeným úskaliam konceptualizácie a kontextualizácie sebaučenia, neutíchajúcich diskusií o jeho podstate, charakteristikách, miere ovplyvniteľnosti (andragogickou intervenciou), vplyve na úroveň základných zručností (vzdelanosti, vychovanosti) človeka i spoločnosti sa bude naše vedecké poznanie rozvíjať a prehlbovať. Procesy sebaučenia v kontexte deklarovaných trendov zodpovednosti, autonómie a individualizácie budú zohrávať významnú úlohu pri komplexnom rozvoji osobnosti dospelého.

Sebaučenie sa má stať priestorom, ktorý bude predmetom aktívnych národných vzdelávacích politík a podpory. Pôjde o dve andragogické intervencie do podpory procesov sebaučenia (informálneho učenia), ktoré majú potenciál podporiť rozvoj docility dospelých. Ide o individuálne vzdelávacie účty, ktoré sa na Slovensku od 1.1.2026 majú stať nástrojom individualizovanej podpory jednotlivca, ktorý mu od dovŕšenia 16 rokov (bez ohľadu na aktuálne vzdelanie, sociálne pomery alebo znevýhodňujúce faktory) umožní prevziať rozhodnutie o svojom vzdelávacom a odbornom rozvoji, ktorý si môže prostredníctvom tohto nástroja manažovať a financovať. Vytvára sa tak príležitosť slobodne zvoliť si  obsah, miesto a formu požadovaných vzdelávacích programov z ich registra (môžu byť akreditované a neakreditované, prípadne aj formu mikroosvedčení) a tieto financovať kumuláciou prostriedkov z viacerých zdrojov. Individuálne účty umožňujú jednotlivcom vybrať si v spolupráci s kariérovým poradcom a zamestnávateľom vzdelávacie aktivity, ktoré najlepšie vyhovujú ich potrebám. Od 1. januára 2026 má byť prístupný modul individuálnych vzdelávacích účtov na elektronickej platforme pre občanov (https://isvd.iedu.sk/Citizens). Prioritné oblasti podporovaných programov zahŕňajú rozvoj digitálnych a zelených zručností. Vzdelávanie môže byť zamerané aj na základné zručnosti, kľúčové kompetencie alebo záujmové vzdelávanie. Predpokladá sa podpora pre dobrovoľné vzdelávanie prvých 5-tisíc záujemcov, ktorí môžu využiť príspevok na individuálny vzdelávací účet vo výške 200 eur prostredníctvom zdrojov z Európskeho sociálneho fondu vo výške 10,4 mil. eur na obdobie troch rokov.  

Druhým nástrojom podpory dospelých v sebaučení je poradenstvo. Habodaszová (2022, s.54-55) poukazuje, na to, že ak má byť schéma individuálnych vzdelávacích účtov úspešná, vyžaduje poradenskú podporu (riešenie informačných a administratívnych bariér a sprievodné kariérové poradenstvo), ktorého úloha je napomôcť efektívnemu výberu vzdelávacej aktivity s ohľadom na konkrétnu situáciu záujemcu, ako napríklad existujúce zručnosti, možné uplatnenie na trhu práce, osobné okolnosti a pod. Ide o značne redukcionistické poňatie poradenstva dospelým. Andragogické poradenstvo dospelým (poradenstvo v učení sa) má oveľa širšie a komplexnejšie uplatnenie vo výchove / sebavýchove, vzdelávaní / sebavzdelávaní dospelých (Pavlov 2020). Úlohou andragogiky a andragogického poradenstva v tomto zmysle je hľadať metódy a formy umožňujúce a podnecujúce učenlivosť, docilitu dospelých. Integrálnou súčasťou takto poňatého andragogického poradenstva je evalvácia učebných potrieb dospelých (Pavlov – Szabo 2024). Doposiaľ však nie je jasné, ako bude tento nástroj podpory účasti dospelých na Slovensku implementovaný. Budovanie systému andragogického poradenstva bude vyžadovať profesionalizáciu zboru andragogických poradcov (štandardizáciu ich profesijných kompetencií), štandardizáciu poradenských procesov a inštitucionalizáciu – budovanie efektívnej a dostupnej siete ponúkaných poradenských služieb.

Je nevyhnutné rozlišovať gramotnosti pre formálne (základné a stredné) vzdelávanie a zručnosti (gramotnosti) v celoživotnom učení. Oba koncepty by mali byť komplementárne a nadväzovať na seba vytváraním konzistentného a koherentného systému a sústavy rozvoja gramotnosti učením človeka od „kolísky až po hrob“ (nižšie uvádzame charakteristiku slovenského prístupu k budovaniu gramotností v základnom vzdelávaní).

Vyššie sme už naznačili, že koncept kľúčových kompetencií, nie je prijímaný bez výhrady a bez alternatívnych návrhov modelov. Počítame k nim aj prístup slovenských vedcov, ktorí v súvislosti s pripravovanou kurikulárnou reformou základného vzdelávania na Slovensku predstavili model kultúrnej gramotnosti (a jej komponenty), ktorý nahrádza (skôr dopĺňa) kompetenčný model. Filozoficky Kaščák, Pupala (2009, s. 116 -120) výchovu a vzdelávanie človeka chápu v zmysle koncepcie výchovy ako tzv. kultúrnej asimilácie. Ide o prenos kultúrnej gramotnosti, ktorej podstata spočíva vo formovaní disciplíny tela, disciplíny myslenia a poznania, disciplíny medziľudskej komunikácie. Disciplínu tela formuje škola svojim inštitucionálnym i fyzickým usporiadaním a produkuje schopnosti nevyhnutné pre fungovanie človeka v spleti organizácií verejného života a integráciu do neho. Disciplína myslenia sa vpečaťuje prostredníctvom písanej reči (ako fakticky najrozvinutejšej formy myslenia a preto aj základného média školského poznávania) a prostredníctvom jej osobitných režimov v disciplínach ľudskej kultúry (oblastiach poznávania a im zodpovedajúcich vyučovacích predmetov). K formovaniu disciplíny medziľudskej komunikácie škola prispieva tak, že deti prostredníctvom spoločného učiva odkazuje k stabilným kultúrnym hodnotám a postojom. Škola deťom prostredníctvom tradičných učebných tém sprostredkúva základné, stabilné a všeobecne platné hodnoty tejto kultúry, ktoré v nás ako hodnoty celý život zostávajú napriek tomu, že mnohé konkrétnosti si zo školy nepamätáme. Zásadnú úlohu pri reprodukcii kultúrnej gramotnosti hrá základné vzdelávanie umožňujúce medzigeneračnú, intra i interkultúrnu komunikáciu, a tým aj nevyhnutnú sociálnu kohéziu, ktorej význam je dnes o to väčší, o čo intenzívnejšia je sociálna partikularizácia.

Obsah a štruktúra verejnej kultúry je zásadným a východiskovým prvkom pre definovanie komponentov obsahu vzdelávania. Schopnosť existencie a participácie vo verejnej kultúre vyjadruje mieru kultúrnej gramotnosti. Osvojovanie základov kultúrnej gramotnosti je cieľovým poslaním základného vzdelávania, koncept gramotnosti je súčasne produktívnym nástrojom na racionálne zvládanie štrukturácie obsahu základného vzdelávania. Koncept kultúrnej gramotnosti odkazuje nielen k obsahovej štruktúre verejnej kultúry, odkazuje tiež k podmienkam formovania a fungovania gramotnej kultúry a gramotného človeka.  Stúpenci tejto koncepcie tvrdia, že pre štruktúru obsahu základného vzdelávania je základný stabilný obsah verejnej kultúry vystavaný na týchto prvkoch: literárna (jazyková, informačná) gramotnosť, diskurz o sociálnych hodnotách (sociálna gramotnosť), diskurz vedy a techniky (prírodovedná, matematická a technická gramotnosť), umelecký a expresívny diskurz, kultúra tela a telesnosti. Uvedené oblasti kultúrnej gramotnosti majú predstavovať základné komponenty vzdelávacích obsahov.

Táto koncepcia sa stala východiskom pri úsilí o reformu základného vzdelávania v Slovenskej republike. Gramotnosť je chápaná v širokom slova zmysle a zahŕňa všetky druhy gramotností viažuce sa na jednotlivé vzdelávacie obsahy (čitateľská a literárna gramotnosť, matematická gramotnosť, prírodovedná gramotnosť, občianska gramotnosť, vizuálna gramotnosť, pohybová gramotnosť a ďalšie). Východiskový materiál „školskej reformy“ (Pupala ed., 2022, s. 15) uvádza ciele základného vzdelávania: Základné vzdelávanie poskytuje ucelené a komplexné základy všeobecného vzdelania, ktoré dáva všetkým žiakom predpoklady na porozumenie životu, osvojenie nástrojov učenia sa a základnej orientácie vo svete. Poskytuje základy kultúrnej gramotnosti a podporuje motiváciu k ďalšiemu vzdelávaniu a celoživotnému učeniu sa. Pomenúva vzdelávacie obsahy gramotnosti aj ich gradáciu v troch cykloch primárneho i nižšieho  sekundárneho stupňa vzdelania. Prvý cyklus: uvádzanie do gramotnosti(1. – 3. ročník základnej školy), druhý cyklus : zvládnutie základov gramotnosti (4. – 5. ročník základnej školy) a tretí cyklus: rozvinutá gramotnosť (6. – 9. ročník základnej školy). Uvedená koncepcia sa začne naplno realizovať v našej výchovno-vzdelávacej sústave od roku 2026 a malo by na ňu nadväzovať ďalšie koncepčné úsilie o budovanie a rozvoj gramotností na vyšších stupňoch vzdelávania až po vzdelávane dospelých.

[1] Národná správa PIAAC Slovensko 2013

[2] https://nivam.sk/wp-content/uploads/2024/12/Zaverecna_sprava_PIAAC.pdf

Obrázok 12 Doménové gramotnosti (spôsobilosti) a prierezové spôsobilosti v kurikule základného vzdelávania

Zdroj: Pupala (2022, s. 16)