Autodiagnostický dotazník

Dotazník na zistenie preferencií v učení sa podľa prevažujúcich druhov inteligencie

McKenzie, W., 1999. Multiple Intelligences Survey [online] Dostupné na internete: http://surfaqarium.com/miinvent.htm;

(Upravené podľa I. Tureka, 2010)

Označte znakom  X  tie z uvedených výrokov, ktoré vystihujú (sú typické) spravidla pre Váš prístup k učeniu sa, spôsob učenia sa, Vaše záujmy a záľuby. Na jednotlivé položky dotazníka neexistujú dobré (správne) ani zlé (nesprávne) odpovede.  Ak sa chcete o sebe niečo dozvedieť, vypĺňajte ho úprimne.

Vyhodnotenie

Do riadkov v tabuľke si označte znakom X podľa uvedeného kľúča tie výroky, ktoré ste v dotazníku označili. Každé označenie predstavuje jeden bod. Body v každom z ôsmich riadkov spočítajte. Riadky, v ktorých ste dosiahli najvyšší počet bodov, označujú tie druhy inteligencie (a súčasne aj prístupy k učeniu sa), ktoré Vám pri učení sa najviac vyhovujú, ktoré preferujete.

© doc. PaedDr. L. Rovňanová, PhD., univerz. profesorka

2026

Názov: Sebaučenie dospelých (vysokoškolská učebnica)

Autori:

            prof. PaedDr. Ivan Pavlov, PhD.

            doc. PhDr. Dominika Temiaková, PhD.

            doc. PhDr. Lenka Rovňanová, PhD. , univer. profesorka

            doc. PhDr. Ján Kaliský, PhD.

Recenzenti:

              prof. PaedDr. Miroslav Krystoň, CSc.

              prof. PaedDr. Ctibor Határ, PhD.

Vydavateľ:

Belianum. Vydavateľstvo Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Pedagogická                fakulta.

Rok vydania:

2026

Rozsah:

138 s.

ISBN 978-80-557-2317-4

EAN 978805572317-4

© Copyright 2026 Ivan Pavlov

Autodiagnostický dotazník

Dotazník prístupu k učeniu – LSI IIa

Kolbov cyklus skúsenostného učenia sa

(Autori: D.A. Kolb, Boston: McBer & Company; J. G. veres, L. G. Shake, Auburn Universitz of Montgomery 1986, 1989; Preklad a úprava: J. Mareš, Hradec Králové, 1991; prevzaté z Švec, V., 1998, s. 173 – 175)

(Spracované a upravené podľa I. Tureka, 2010)

Predkladáme Vám 12 otázok o štýloch učenia. V každej otázke sú v ponuke štyri varianty odpovede. Prečítajte si pozorne ich znenie. Potom každej priraďte body od 4 až 1 podľa toho, ako vyhovujú Vášmu prístupu k učeniu sa pričom:

4 body – priraďte možnosti, ktorá najvýstižnejšie charakterizuje Váš spôsob učenia, ktorý najviac preferujete.

3 body – priraďte možnosti, ktorá je na druhom mieste v preferencii ponúkaných možností

2 body – priraďte možnosti, ktorá je na treťom mieste v preferencii ponúkaných možností

1 bod – priraďte možnosti, ktorá najmenej vystihuje Váš spôsob učenia sa a poznávania

Ani jednu otázku nevynechajte.

V tomto dotazníku neexistujú dobré (správne), či zlé (nesprávne) odpovede, pretože každý človek je zvyknutý učiť sa trochu inak. Pomocou ponúkaných odpovedí sa snažte vyjadriť ten spôsob učenia, ktorý je pre Vás spravidla typický.

V záverečnej časti uvádzame stručné charakteristiky jednotlivých typov spracované podľa uvedených zdrojov.

1. Keď sa učím:
   a) Rád / rada konám intuitívne, riadim sa vnútornými pocitmi. 1 –  2  –  3  –  4
   b) Rád / rada rozmýšľam o hlavných myšlienkach. 1 –  2  –  3  –  4
   c) Rád / rada veci vykonávam priamo. 1 –  2  –  3  –  4
   d) Rád / rada veci sledujem a počúvam. 1 –  2  –  3  –  4

2. Učím sa lepšie, keď:
   a) Počúvam vysvetľovanie a sústredene sledujem uvádzané informácie. 1 –  2  –  3  –  4
   b) Logicky uvažujem. 1  –  2  –  3  –  4
   c) Spolieham sa na svoje dojmy a tušenia. 1 –  2  –  3  –  4
   d) Musím na veci tvrdo pracovať. 1 –  2  –  3  –  4

3. V priebehu učenia sa:
   a) Snažím sa premýšľať o tom, čo sa učím. 1 –  2  –  3  –  4
   b) Cítim zodpovednosť za výsledok učenia sa. 1 –  2  –  3  –  4
   c) Som skôr tichý/á a uzavretý/á. 1 –  2  –  3  –  4
   d) Všetko beriem vážne, reagujem citlivo a citovo. 1 –  2  –  3  –  4

4. Učím sa najmä tým, že:
   a) Prežívam. 1 –  2  –  3  –  4
   b) Robím. 1 –  2  –  3  –  4
   c) Pozorujem. 1 –  2  –  3  –  4
   d) Premýšľam. 1 –  2  –  3  –  4

5. Keď sa učím:
   a) Snažím sa byť prístupný/á novým skúsenostiam. 1 –  2  –  3  –  4
   b) Snažím sa prihliadať na všetky stránky problému. 1 –  2  –  3  –  4
   c) Snažím sa veci analyzovať, špecifikovať ich časti. 1  –  2  –  3  –  4
   d) Snažím sa veci priamo vyskúšať. 1 –  2  –  3  –  4

6. V priebehu učenia sa dávam prednosť:
   a) Pozorovaniu. 1 –  2  –  3  –  4
   b) Aktívnej činnosti. 1 –  2  –  3  –  4
   c) Intuícii. 1 –  2  –  3  –  4
   d) Logickému uvažovaniu. 1 –  2  –  3  –  4

7. Lepšie sa učím, ak:
   a) Môžem pozorovať. 1 –  2  –  3  –  4
   b) Môžem sa spoliehať na ľudí, na medziľudské vzťahy. 1 –  2  –  3  –  4
   c) Môžem vychádzať z premyslenej teórie. 1 –  2  –  3  –  4
   d) Môžem si všetko prakticky vyskúšať. 1 –  2  –  3  –  4

8. Keď sa učím:
   a) Rád / rada vidím za sebou výsledky svojej práce. 1 –  2  –  3  –  4
   b) Rád / rada teoretizujem, zaoberám sa všeobecnejšími úvahami. 1 –  2  –  3  –  4
   c) Najprv veci zvážim, až potom sa do nich pustím. 1 –  2  –  3  –  4
   d) Som na učení sa vnútorne zaangažovaný / á. 1 –  2  –  3  –  4

9. Učím sa lepšie, keď:
   a) Spolieham sa na vlastné pozorovanie. 1 –  2  –  3  –  4
   b) Spolieham sa na vlastné pocity a prežívanie. 1 –  2  –  3  –  4
   c) Môžem si veci vyskúšať na vlastnej koži. 1 –  2  –  3  –  4
   d) Spolieham sa na vlastný úsudok, vlastné názory. 1 –  2  –  3  –  4

10. V priebehu učenia sa som skôr človek:
    a) Uzatvárajúci sa do seba. 1 –  2  –  3  –  4
    b) Súhlasne prijímajúci informácie. 1 –  2  –  3  –  4
    c) Hlásiaci sa k zodpovednosti. 1 –  2  –  3  –  4
    d) Teoretizujúci. 1 –  2  –  3  –  4

11. Keď sa učím:
    a) Rád / rada sa do veci zahrúžim. 1 –  2  –  3  –  4
    b) Rád / rada veci sledujem s odstupom. 1 –  2  –  3  –  4
    c) Rád / rada veci hodnotím, posudzujem. 1 –  2  –  3  –  4
    d) Rád / rada do vecí zasahujem. 1 –  2  –  3  –  4

12. Učím sa lepšie, ak:
    a) Môžem analyzovať idey, všeobecnejšie názory. 1 –  2  –  3  –  4
    b) Som vnímavý / á a nie dopredu zaujatý / á. 1 –  2  –  3  –  4
    c) Som opatrný / á. 1 –  2  –  3  –  4
    d) Môžem prakticky konať. 1 –  2  –  3  –  4

Vyhodnotenie

Do riadkov v tabuľke I – IV napíšte podľa kľúča body, ktoré ste priradili jednotlivým možnostiam odpovedí v jednotlivých otázkach dotazníka. Body si v každom riadku spočítajte. Riadok, v ktorom ste dosiahli najvyšší počet bodov, označuje prístup k učeniu sa, ktorý najviac preferujete (najviac Vám vyhovuje).

Stručné charakteristiky jednotlivých typov:

1. Konkrétny, reflexívny – novátor, divergátor (reflektor)

Má záujem zapájať sa do dôležitých vecí. Osobnosť je spoločenská s vlastnosťami: imaginatívny, empatický, intuitívny, má rád/rada osobnú zaangažovanosť, vie sumarizovať a syntetizovať. Je motivovaný zvedavosťou a záujmami. Je flexibilný, hľadá významy. Silnou stránkou je fakt, že rozumie ľu´dom, rozoznáva problémy, má rád brainstorming. Slabou stránkou je, že pri riešení úloh vytvára veľmi veľa alternatívnych riešení, čím sám seba paralyzuje. Je zameraný na úlohy. Medzi obľúbené otázky patria: Prečo? Prečo nie? Bavia ho objavy. Má rád osobne angažovaného učiteľa. Najefektívnejšie sa učí: diskutovanie, počúvanie, induktívna metóda, kde sa podporujú analytické procesy; čas na premýšľanie; realizovanie starostlivého a detailného výskumu; sebareflexia vlastného procesu učenia sa; štruktúrovaná učebná skúsenosť; robenie rozhodnutí bez tlaku a termínov. Vo vyučovaní vyžaduje motiváciu, metódy vedúce k objavovaniu zmyslu učebných postupov.

1. Abstraktný, reflexívny – analytik – asimilátor (teoretik)

Jeho/jej cieľom je nájsť satisfakciu, byť uznávaný/á za vysokú intelektuálnu úroveň. Je to racionálny typ, ktorý dáva prednosť teóriám pred faktami, myšlienkam pred ľuďmi, zhromažďuje informácie a kriticky ich hodnotí. Je motivovaný majstrovstvom a dokonalosťou. Vytvára mnohé perspektívy. Hľadá názory expertov. Silné stránky: definuje problémy, plánuje, vytvára modely, teórie. Slabé stránky: zabúda na praktické aplikácie, je kritický. Je dobrý organizátor. Obľúbenou otázkou je: Aké sú fakty? Má rád učiteľa experta, odborníka. Efektívne sa učí, ak aktivity vychádzajú z modelu, koncepcie, teórie; cez skúmanie vzájomných vzťahov a súvislostí medzi faktami, myšlienkami, situáciami; overovanie a analyzovanie základných predpokladov a testovanie hypotéz; intelektuálne a štruktúrové aktivity; schopnosť odhaliť pozoruhodné myšlienky a súvislosti rozmýšľaním. Za neefektívne považuje, ak neexistuje žiadny kontext a účel učenia sa; participovanie v situáciách zameraných na prežívanie; rozhodovanie bez základných predpokladov alebo koncepcie; povrchnosť v prezentovaní učiva; neštruktúrované aktivity. Efektívny spôsob výučby: prezentovanie informácií, teórie, analýza učiva, informačno-receptívna metóda a problémové vysvetľovanie.

III. Abstraktný, aktívny – praktik, konvergátor (pragmatik)

Cieľ vidí v praktickej aplikácii. Osobnostne ide skôr o introverta, ktorý dáva prednosť veciam pred ľuďmi, chce byť považovaný za výkonného, všetko spochybňuje, má obmedzenú toleranciu pre nejasné, komplikované idey. Je motivovaný problémami. Uvažuje intuitívne. Hľadá istotu a bezpečnosť. Silnou stránkou je fakt, že dobre rieši problémy. Slabou, že rieši aj nesprávne definované problémy. Usiluje sa pochopiť hodnoty. Obľúbenou otázkou je: Ako to funguje? Bavia ho technické fakty. Obľubuje praktického, zábavného učiteľa. Efektívne učenie sa:  cez testovanie hypotéz dochádza k prepojeniu predmetu s reálnym životom; kladie otázky vedúce k praktickým skúsenostiam; imitovanie a identifikovanie experta, prípadná supervízia;  psychomotorickými skúsenosťami (manuálnou činnosťou – rukami) a technikami modifikovať vlastnú prácu; možnosti priamej aplikácie toho, čo sa práve naučil; riešením praktických problémov. Za neefektívne považuje, ak učenie nemá priamy súvis s realitou; teoretizovanie; neexistenciu pravidiel; stereotypnosť; zacyklenie sa v probléme;  osobnostné, situačné, technické prekážky pri aplikácii poznatkov; neexistencia ocenenia za proces učenia sa. Za efektívny spôsob výučby považuje metódu rozhovoru a heuristické metódy.

1. Konkrétny, aktívny – dynamický, akomodátor (aktivista)

Cieľom je robiť veci funkčnými. Osobnostne ide o extroverta, ktorý sa dobre adaptuje na zmeny, dáva prednosť faktom pred teóriami, je netrpezlivý, rád sa pýta. Je motivovaný konečným produktom, výsledkom práce, cieľom práce. Má rád riskovanie, je pragmatický. Hľadá skryté možnosti. Silné stránky: preberá úlohu vodcu, riskuje, problémy chce riešiť. Za slabú stránku sa považuje netrpezlivosť a zbytočné činnosti, ktoré robí. Obľúbená otázka: Čo to môže spôsobiť? Bavia ho ľudia. Má rád učiteľa s individuálnym prístupom. Efektívne sa učí cez skúsenosti, krátkotrvajúce a situačne podmienené úlohy, vedenie diskusií; pokusom a omylom; súťaživosť v tímoch, vzrušenie a variabilita úloh v tvorivom prostredí; prípadne aj cez manuálnu činnosť. Neefektívne postupy v učení sa: analýza a interpretácia množstva údajov; dodržiavanie presných pravidiel; pasivita a individuálna práca; jednotvárnosť a monotónnosť; pozorovanie diania; teoretický výklad, množstvo opakovaní. Efektívny spôsob výučby: povzbudzoavnie k aktivite, riadenie práce žiakov, projektové a kooperatívne vyučovanie.

Vlastné poznámky

© doc. PaedDr. L. Rovňanová, PhD., univerz. profesorka

2026

Zdroje:

Turek, I. Didaktika. Bratislava : IURA Edition, 2010.

Kaliská L. Vyučovanie zamerané na učebné štýly . Banská Bystrica : PF UMB, 2013.

Autodiagnostický dotazník

Dotazník o osobných hodnotách: Sprangerova typológia osobnosti podľa hodnotovej orientácie

(Spracované podľa: Manning, G. – Curtis, K.: Ethics at Work. Belmont, California,

South-Western Publishing Co. 1988)

Ľudská etika je čiastočne ovplyvnená osobnými hodnotami. Nasledovné cvičenie Vám pomôže objasniť vaše hodnoty a pochopiť ich súvislosť s rozhodovacím procesom, regulácie vlastného učenia sa. Každá z nasledujúcich otázok má 6 možných odpovedí. Označte číslom 6 odpoveď, s ktorou súhlasíte najviac, číslom 1 tú, s ktorou najmenej. Niekedy Vám výber môže robiť problémy, uvoľnite sa však a pokúste sa určiť preferencie. Ani jednu otázku nevynechajte. V tomto dotazníku neexistujú dobré (správne), či zlé (nesprávne) odpovede, pretože každý človek je iný.

1. Ktorý z uvedených odborov štúdia považujete pre ľudstvo za najdôležitejší?
   a) filozofia ____
   b) politické vedy ____
   c) psychológia ____
   d) teológia ____
   e) podnikanie ____
   f) umenie ____

2. Ktoré z vymenovaných kvalít Vás najvýstižnejšie charakterizujú?
   a) veriaci/a ____
   b) nezištný/á ____
   c) umelecký/á ____
   d) presvedčivý/á ____
   e) praktický/á ____
   f) inteligentný/á ____

3. Ktorá z uvedených slávnych postáv je pre Vás najzaujímavejšia?
   a) Albert Einstein – teória relativity ____
   b) Henry Ford – automobilový podnikateľ ____
   c) Napoleon Bonaparte – politický vodca a vojnový stratég ____
   d) Martin Luther – vodca protestantskej reformácie ____
   e) Michelangelo – sochár a maliar ____
   f) Albert Schweitzer – misionár a humanista ____

4. Akého človeka uprednostňujete?
   a) je pracovitý/á a ekonomicky sebestačný/á ____
   b) má vodcovské kvality a organizačné schopnosti ____
   c) je duchovne, nábožensky založený/á ____
   d) je filozoficky orientovaný/á a zaujíma sa o poznatky ____
   e) je súcitný/á a chápavý/á ____
   f) má umelecké cítenie a zručnosť ____

5. Čo z nasledujúceho je pre Vás najzaujímavejšie?
   a) umelecký zážitok ____
   b) rozmýšľanie o živote ____
   c) hromadenie bohatstva ____
   d) viera v Boha ____
   e) vedenie iných ____
   f) pomoc druhým ____

6. Účasť na čom uprednostňujete?
   a) obchodné riziko ____
   b) umelecké predstavenie____
   c) náboženská činnosť ____
   d) pomoc chudobným ____
   e) vedecké štúdium ____
   f) politická kampaň ____

7. Čo by ste radšej čítali?
   a) Dejiny umenia ____
   b) Psychológia dnes ____
   c) Moc politikov ____
   d) vedecký časopis ____
   e) Náboženstvo dnes ____
   f) burzové noviny ____

8. Koho by ste uprednostnili pri výbere partnera/ky? Človeka, ktorý:
   a) rád/a pomáha ľuďom ____
   b) je vo svojej oblasti vedúcou osobnosťou ____
   c) je praktický/á a podnikavý/á ____
   d) je umelecky nadaný/á ____
   e) je nábožensky založený/á ____
   f) zaujíma sa o filozofiu a štúdium ____

9. Ktorú činnosť považujete pre deti za najdôležitejšiu?
   a) skauting ____
   b) podnikanie mladých ____
   c) náboženstvo ____
   d) tvorivosť ____
   e) aktivita v študentskej samospráve ____
   f) vedecký klub ____

10. Čím by sa mali zaoberať predstavitelia vlády?
    a) presadzovaním tvorivých a estetických záujmov ____
    b) nastolením harmónie moci a tolerancie vo svete ____
    c) rozvíjaním obchodu a priemyslu ____
    d) podporou vzdelávania ____
    e) vytváraním vhodných podmienok pre duševný rast a rozvoj ____
    f) presadzovaním sociálneho blaha obyvateľov ____

11. Ktorý z uvedených kurzov by ste najradšej navštevovali?
    a) antropológiu ____
    b) náboženstvo ____
    c) filozofiu ____
    d) politické vedy ____
    e) poéziu ____
    f) obchodnú administratívu ____

12. Čo by ste robili, keby ste mali dostatok času a peňazí?
    a) utiahol/la sa do ústrania na získanie duševnej obrody ____
    b) vlastnou schopnosťou rozmnožil/a svoje peniaze ____
    c) rozvinul/a vodcovské schopnosti ____
    d) pomohol/la znevýhodneným a slabším ____
    e) študoval/a umenie, ako napr. divadlo, hudbu, maliarstvo ____
    f) napísal esej, článok alebo knihu ____

13. Ktoré kurzy by ste vybrali, keby ste mohli ovplyvniť politiku vzdelávania?
    a) štúdium politiky a riadenia ____
    b) filozofiu a vedu ____
    c) ekonomické schopnosti ____
    d) sociálne problémy a dôsledky ____
    e) teologické štúdium ____
    f) hudbu a umenie ____

14. Ktoré z uvedených statí sú pre Vás najzaujímavejšie?
    a) Priaznivé obchodné podmienky ____
    b) Pomoc druhým prichádza ____
    c) Náboženskí predstavitelia sa stretli ____
    d) Prezident oslovuje ľud ____
    e) Čo je nové v umení ____
    f) Vedecký objav prezradený ____

15. O ktorom predmete najradšej diskutujete?
    a) hudba, film a divadlo ____
    b) zmysel ľudskej existencie ____
    c) náboženské zážitky ____
    d) vojny a dejiny ____
    e) obdchodné príležitosti ____
    f) spoločenské vzťahy ____

16. Čo si myslíte, aký zmysel by mal mať výskum vesmíru a kozmické lety?
    a) zjednotiť ľudstvo sveta ____
    b) získať poznatky o vesmíre ____
    c) odhaliť krásu sveta ____
    d) zistiť odpovede na náboženské otázky ____
    e) kontrolovať dianie vo svete ____
    f) rozvinúť obchod a podnikateľské príležitosti ____

17. Ktorú profesiu by ste si vybrali, ak by všetky platy boli rovnaké a Vy by ste sa cítili schopný/á?
    a) poradenstvo ____
    b) výtvarné umenie ____
    c) veda ___
    d) politika ____
    e) obchod ____
    f) duchovenstvo ____

18. Život a práca ktorej osobnosti je pre Vás najzaujímavejšia?
    a) Madame Curie – objaviteľka chemického prvku rádium             ____
    b) Glória Vanderbilt – podnikateľka             ____
    c) Alžbeta I. – britská kráľovná ____
    d) Matka Tereza – zakladateľka rehoľného rádu Kongregácia misionárok lásky ____
    e) Martha Graham – primabalerína a choreografka ____
    f) Harriet Beecher Stowe – autorka románu Chalúpka strýčka Toma ____

19. Ktorý televízny program by ste najradšej videli?
    a) Umenie a jeho hodnoty ____
    b) Duchovné hodnoty ____
    c) Investičné možnosti ____
    d) Manželstvo a rodina ____
    e) Politická moc a sociálne cítenie ____
    f) Počiatky inteligencie ____

20. Ktorú z uvedených prác by ste chceli vykonávať?
    a) politik/čka ____
    b) umelec/kyňa ____
    c) učiteľ/ka ____
    d) teológ/gička ____
    e) spisovateľ/ka ____
    f) podnikateľ/ka ____

Vyhodnotenie

1. časť: Ku každej otázke v tabuľke preneste z dotazníka body (od 6 – 1), ktoré ste pridelili jednotlivým možnostiam a – f (A – F).

Upozornenie! Písmená a –  f (A – F) nie sú vždy umiestnené v rovnakom stĺpci.

2. časť: Spočítajte body v každom stĺpci. Výsledok Vám poskytuje informáciu o Vašej celkovej hodnotovej orientácii (Sprangerova typológia osobnosti podľa hodnotovej orientácie).

1. Teoretický človek – usiluje sa o poznanie pravdy, zákonitostí, podstaty sveta. Nemusí to byť len vedec, ale aj opravár, farmár – každý, pre koho je hlavnou hodnotou poznanie pravdy, múdrosti, pravda znalosti a poznatky. Najlepšie sa tento človek cíti pri štúdiu, čítaní kníh, rád navštevuje knižnice. Jeho hlavnou hodnotou je poznanie a pravda. Prevládajú abstraktné, vedecké či filozofické prístupy k svetu. Je skôr intelektuálom, logikom, vytvára systémy. Chce zistiť, ako a prečo veci fungujú nejakým spôsobom. Je racionálne kritický a spolieha sa na empirické dôkazy (vedec) alebo sa uberá cestou myšlienkových špekulácií (filozof).

1. Ekonomický človek – hľadá úžitok, zisk. Je to človek egocentrický, mysliaci len na vlastný prospech a blaho. Hodnotné pre neho je len to, čo prospieva jemu, jeho rodine. Najlepšie sa cíti v trhových, finančných a ekonomických vzťahoch. Jeho cieľom je obhájiť svoju existenciu, prežiť, užívať si telesné pohodlie a uspokojenie fyzických potrieb, mať sa dobre, dosiahnuť určitý komfort, bohatstvo a blahobyt. Orientuje sa na maximalizáciu príjmu, pohodlie a životné istoty. Pri hľadaní pravdy sa riadi vetou: podľa toho, koľko ma to bude stáť a čo z toho budem mať.

• Estetický človek – hľadá v okolitom svete najmä zážitky, estetické dojmy, príležitosti k estetickému sebavyjadreniu. Všetko vníma ako harmonické alebo disharmonické, pekné alebo škaredé. Žije medzi farbami, zvukmi a pritom nemusí byť vôbec umelec alebo estét. Najlepšie sa cíti na koncerte alebo v galérii, či pri dobrej knihe. Hlavnou hodnotou je krása. Život vníma ako subjektívnu hru obrazov a prúdu emócií. Jeho cieľom je prežívať harmóniu. Nemusí byť nutne umelec. Krása, forma, elegancia, reprezentácia, povznášajúce pocity, hľadanie nových skúseností – to si váži viac ako užitočnosť či pravdu. Jeho pravdou je zážitok, cit, krása, estetická kvalita vecí, myšlienok, miest a všetkého, čo prechádza cez zmysly.

1. Sociálny človek – hľadá seba v iných ľuďoch. Žije pre druhých, usiluje sa získať ich priazeň, priateľstvo a lásku. Vyhľadáva ľudí, nedokáže byť sám. Rád ľuďom poslúži, snaží sa byť užitočný. Očakáva podobné správanie aj od iných. Najlepšie sa cíti medzi ľuďmi v družnom rozhovore, kde oceňujú jeho vlastnosti. Hlavnou hodnotou je láska k ľuďom. Túži pomáhať iným, dokáže sa vcítiť, jeho cieľom je konať dobro v prospech iných. Býva altruistický a humánny. Teoretické, utilitárne alebo estetické postoje považuje za chladné a málo ľudské. Verí tomu, že môže niekomu pomôcť. Pravda, krása či peniaze majú pre neho hodnotu len vtedy, ak majú pomôcť konkrétnemu človeku. Tento typ by bol teoreticky jediným skutočne nezištným politikom, pretože by úprimne sledoval dobro v prospech iných. Podľa neho pravdivé znamená prospešné pre druhých.

1. Mocenský (politický) človek – presadzuje seba, svoje záujmy, presvedčenie, moc v mene vyšších princípov, v mene ideálov. Jeho hlavnou hodnotou je moc. Tú dosahuje nielen cestou fyzického a psychického násilia a pomocou manipulácie s druhými ľuďmi, ale aj prostredníctvom sociálnych a právnych noriem. Manipuluje s ľuďmi aj v duchovnom slova zmysle. Najlepšie sa cíti ako poslanec, rečník na politickom zhromaždení, prezentátor svojich názorov v masmédiách a podobne. Túži vládnuť, viesť, podriadiť si druhých a dostať ich do svojej závislosti. Jeho cieľom je ovládanie druhých, pocit moci, prevaha, vplyv. Nemusí vstúpiť do politiky, moc môže pocítiť na akejľkoľvek vedúcej pozícii, ktorá poskytuje vplyv, kontakty a spoločenskú prestíž. Tu platí, že pravdu má ten vplyvnejší a silnejší.

1. Náboženský človek – hľadá zmysel života cez vieru v niečo a nemusí to byť Boh. Patrili sem významné osobnosti dejín – Giordano Bruno či Spinoza, ktorí boli exkomunikovaní z cirkvi, ale napriek tomu hľadali neustále a intenzívne zmysel bytia človeka na svete, zmysel svojho života, ale najmä zmysel existencie ľudstva. Môžeme hovoriť tiež o filozofickom type človeka, ktorý sa najlepšie cíti v stave kontemplácie o bytí a v rozhovoroch o tom, kto sme, prečo sme tu a kam smerujeme. Je ľahostajný k materiálnym hodnotám. Hľadá zmysel života a uznáva len najvyššie univerzálne hodnoty. Jeho cieľom je transcendencia. Hľadá zjednotenie s Bohom či vesmírom, všetkým, čo presahuje konečnú skúsenosť. Hľadá vyššiu realitu, ktorá má pre neho vyššiu hodnotu ako tento (podľa neho nedokonalý) svet a preto sa z neho sťahuje do ústrania. Pravda sa podľa neho nachádza vo vyššej realite.

V praxi sú tieto „čisté“ typy zmiešané. To znamená, že existujú náboženskí vodcovia, estetickí utilitaristi či prosociálni vedci. Typickí predstavitelia jednej hodnotovej orientácie má tendenciu opovrhovať inými (považuje ich za menej hodnotných či smiešnych): politickému typu je smiešna pravda, intelektuálovi zase viera, mystikovi utilitárnosť, obchodníkovi prosociálnosť, sociálnemu typu zase hra o politickú moc.

Spracovala: © doc. PaedDr. L. Rovňanová, PhD., univerz. profesorka

2026

Autodiagnostický dotazník

            Dotazník na zisťovanie povrchového a hĺbkového prístupu k učeniu (sa)             

(Entwistle, N. et al., 1996. Guidlines for Promoting Effective Learning in Higher Education. Rdinburgh : University of Edinburgh, 1996)

(spracované podľa Ivana Tureka, 2014)

Pozorne si prečítajte 20 nasledujúcich výrokov. Porozmýšľajte nad každým a podľa toho, do akej miery platí pre váš prevažujúci spôsob učenia sa, priraďte mu počet bodov podľa škály:

5 bodov          –          plne súhlasím, robím to tak pri učení stále

4 body                        –          súhlasím, väčšinou to pri učení robím

3 body              –        neviem, pre mňa tento výrok neplatí

2 body                        –          nesúhlasím, robím tak pri učení málokedy

1 bod              –          plne nesúhlasím, nikdy tak pri učení nerobím

Vyhodnotenie

Do riadkov v hodnotiacej tabuľke prepíšte počet bodov, ktoré ste pridelili jednotlivým výrokom podľa vyššie uvedenej škály v príslušných očíslovaných riadkoch. Spočítajte si body v každom riadku tabuľky. Riadok, v ktorom ste dosiahli vyšší počet bodov, označuje váš preferujúci prístup k učeniu sa. Čím je rozdiel v počte bodov medzi oboma riadkami vyšší, tým je príslušný prístup k učeniu sa pre vás typickejší.

Vlastné poznámky:

Spracovala: © doc. PaedDr. L. Rovňanová, PhD., univerz. profesorka

2026

Vymedzenie vybraných pojmov

Na účely odporúčania EÚ (EÚ 2017, príloha) sa vymedzujú vybrané pojmy:

• „kvalifikácia“ je formálny výsledok procesu hodnotenia a potvrdzovania, ku ktorému sa dospeje vtedy, keď príslušný orgán stanoví, že jednotlivec dosiahol výsledky vzdelávania zodpovedajúce daným normám;

• „národný kvalifikačný systém“ sú všetky aspekty činnosti členského štátu súvisiace s uznávaním vzdelávacích a iných mechanizmov, ktoré spájajú vzdelávanie a odbornú prípravu s trhom práce a občianskou spoločnosťou. To zahŕňa aj vypracovanie a vykonávanie inštitucionálnych dojednaní a procesov týkajúcich sa zabezpečovania kvality, hodnotenia a priznávania kvalifikácií. Národný kvalifikačný systém môže pozostávať z viacerých podsystémov a môže zahŕňať národný kvalifikačný rámec;

• „národný kvalifikačný rámec“ je nástroj na klasifikáciu kvalifikácií podľa súboru kritérií pre dosiahnuté špecifikované stupne vzdelania, ktorého cieľom je integrovať a koordinovať národné kvalifikačné podsystémy a zlepšiť transparentnosť, prístupnosť, rozvoj a kvalitu kvalifikácií vo vzťahu k trhu práce a občianskej spoločnosti;

• „medzinárodná kvalifikácia“ je kvalifikácia, ktorú udelil legálne zriadený medzinárodný subjekt (združenie, organizácia, odvetvie alebo podnik) alebo vnútroštátny subjekt konajúci v mene medzinárodného subjektu a ktorá sa používa vo viac ako jednej krajine a pozostáva z výsledkov vzdelávania posúdených s odkazom na normy zavedené daným medzinárodným subjektom;

• „výsledky vzdelávania“ sú opis toho, čo vzdelávajúca sa osoba vie, chápe a je schopná urobiť pri ukončení procesu vzdelávania, vymedzeného z hľadiska vedomostí, zručností, zodpovednosti a samostatnosti;

• „vedomosti“ sú výsledok osvojovania si informácií prostredníctvom učenia. Vedomosti sú súborom faktov, zásad, teórií a postupov, ktoré súvisia s oblasťou práce alebo odborom štúdia. V kontexte EKR sa vedomosti opisujú ako teoretické a/alebo faktické;

• „zručnosti“ sú schopnosti uplatňovať vedomosti a využívať know-how na plnenie úloh a riešenie problémov. V kontexte EKR sa zručnosti opisujú ako kognitívne (zahrňujúce logické, intuitívne a kreatívne myslenie) a praktické (zahrňujúce manuálnu zručnosť a používanie rôznych metód, materiálov, prostriedkov a nástrojov);

• „zodpovednosť a samostatnosť“ je schopnosť vzdelávajúcej sa osoby uplatňovať jej vedomosti a zručnosti samostatne a zodpovedne;

• „kompetencia“ je preukázaná schopnosť použiť vedomosti, zručnosti a osobné, sociálne a/alebo metodické schopnosti v pracovných alebo študijných situáciách a v odbornom a osobnom rozvoji;

• „potvrdzovanie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa“ je proces, prostredníctvom ktorého príslušný orgán potvrdí, že daná osoba nadobudla výsledky vzdelávania dosiahnuté v rámci neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa posúdené podľa príslušnej normy a ktorý pozostáva z týchto štyroch samostatných fáz: identifikácia konkrétnych skúseností danej osoby prostredníctvom dialógu, dokumentácia na účely zviditeľnenia skúseností danej osoby, formálne posúdenie týchto skúseností a osvedčovanie jeho výsledkov, ktorá môže viesť k čiastočnej alebo úplnej kvalifikácii;

• „formálne uznávanie výsledkov vzdelávania“ je proces, ktorým príslušný orgán úradne uzná nadobudnuté výsledky vzdelávania na účely ďalšieho štúdia alebo zamestnania, a to buď i) priznaním kvalifikácií (osvedčením, diplomom alebo titulom), ii) potvrdením neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, iii) udelením rovnocennosti, kreditu alebo výnimky;

• „kredit“ je potvrdením toho, že príslušný orgán na základe dohodnutej normy posúdil a potvrdil niektorú časť kvalifikácie pozostávajúcu z koherentného súboru výsledkov vzdelávania; kredit udeľujú príslušné orgány vtedy, keď daná osoba dosiahne určené výsledky vzdelávania potvrdené vhodnými hodnoteniami, a možno ho vyjadriť kvantitatívne (napríklad v podobe kreditov alebo kreditových bodov) ako dôkaz odhadovanej záťaže, ktorú musí jednotlivec zvyčajne vynaložiť na dosiahnutie príslušných výsledkov vzdelávania;

• „kreditové systémy“ sú nástroje transparentnosti na uľahčovanie uznávania kreditu/kreditov. Tieto systémy môžu okrem iného zahŕňať rovnocennosť, výnimky, jednotky/moduly, ktoré možno zhromažďovať a prenášať, samostatnosť poskytovateľov, ktorí môžu individualizovať vzdelávacie dráhy, a potvrdzovanie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa;

• „prenos kreditov“ je proces, ktorý jednotlivcom s kreditom získaným v jednom kontexte umožní jeho ohodnotenie a uznanie v inom kontexte.

Vymedzenie vybraných pojmov

Na účely odporúčania EÚ (EÚ 2012, príloha) sa  vymedzujú vybrané pojmy:

• Formálne vzdelávanie je vzdelávanie, ktoré sa uskutočňuje v organizovanom a štruktúrovanom prostredí osobitne určenom na vzdelávanie a jeho výsledkom je zvyčajne udelenie kvalifikácie, obyčajne v podobe osvedčenia alebo diplomu; zahŕňa systémy všeobecného vzdelávania, odborného vzdelávania pri nástupe do zamestnania a vysokoškolského vzdelávania;

• Neformálne vzdelávanie je vzdelávanie, ktoré sa uskutočňuje prostredníctvom plánovaných činností (pokiaľ ide o vzdelávacie ciele, čas vyhradený na vzdelávanie), pri ktorých je k dispozícii určitý druh podpory vzdelávania (napr. vzťah medzi študentom a učiteľom); môže zahŕňať programy na výučbu pracovných zručností, programy gramotnosti pre dospelých, ako aj pre základné vzdelávanie osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku; medzi veľmi bežné prípady neformálneho vzdelávania patria vnútropodniková odborná príprava, prostredníctvom ktorej spoločnosti aktualizujú a zdokonaľujú zručnosti svojich pracovníkov, ako napr. zručnosti v oblasti informačných a komunikačných technológií, štruktúrované vzdelávanie online (napr. využívaním otvorených vzdelávacích zdrojov) a kurzy organizované organizáciami občianskej spoločnosti pre svojich členov, svoju cieľovú skupinu alebo pre širokú verejnosť;

• Informálne učenie sa je vzdelávanie, ktoré je výsledkom každodenných aktivít spojených s prácou, rodinným životom alebo trávením voľného času a nie je organizované ani štruktúrované podľa cieľov, času ani podpory vzdelávania; informálne učenie sa nemusí byť z pohľadu vzdelávajúceho sa zámerné; príkladmi výsledkov vzdelávania získaných prostredníctvom informálneho učenia sa sú zručnosti získané životnými a pracovnými skúsenosťami, zručnosti v oblasti riadenia projektov alebo v oblasti informačných a komunikačných technológií získané v práci, naučené jazyky a medzikultúrne zručnosti získané počas pobytu v inej krajine, zručnosti v oblasti informačných a komunikačných technológií získané mimo zamestnania, zručnosti získané prostredníctvom dobrovoľníckych činností, kultúrnych aktivít, športu, práce s mládežou a prostredníctvom činností v domácnosti (napr. starostlivosť o dieťa);

• Otvorené vzdelávacie zdroje (OVZ) sú digitalizovaným materiálom poskytovaným voľne a otvorene učiteľom, študentom a samostatne učiacim sa osobám na účely použitia a opakovaného použitia pri výuke, učení sa a výskume; zahŕňajú obsah vzdelávania, softvérové nástroje na rozvoj, používanie a šírenie obsahu, ako aj zdroje na vykonávanie, akými sú napríklad otvorené licencie; OVZ sa vzťahujú aj na nahromadené digitálne kapacity, ktoré sa môžu prispôsobiť a ktoré poskytujú výhody bez toho, aby obmedzovali možnosti ich využitia pre iných;

• Audit zručností je proces zameraný na identifikáciu a analýzu znalostí, zručností a kompetencií jednotlivcov vrátane ich schopností a motivácie s cieľom určiť plán kariérneho rozvoja a/alebo plán profesijného preorientovania alebo plán odbornej prípravy; cieľom auditu zručností je pomôcť jednotlivcom analyzovať ich profesijnú špecializáciu, samostatne posúdiť ich pozíciu v pracovnom prostredí a plánovať kariérnu dráhu, alebo v niektorých prípadoch sa pripraviť na potvrdenie výsledkov neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa;

• Kvalifikácia je formálny výsledok procesu hodnotenia a potvrdzovania, ktorý sa získa, keď príslušný orgán určí, že jednotlivec dosiahol výsledky vzdelávania zodpovedajúce daným štandardom;

• Výsledky vzdelávania sú vyjadrenia o tom, čo učiaci sa vie, chápe a je schopný urobiť po ukončení procesu vzdelávania, ktoré sú definované z hľadiska znalostí, zručností a kompetencií;

• Národný kvalifikačný rámec je nástroj na klasifikáciu kvalifikácií podľa súboru kritérií pre dosiahnuté špecifikované stupne vzdelania, ktorého cieľom je zahrnúť a koordinovať národné kvalifikačné podsystémy a zlepšiť transparentnosť, prístup, rozvoj a kvalitu kvalifikácií vo vzťahu k trhu práce a občianskej spoločnosti;

• Potvrdzovanie je proces, ktorým splnomocnený orgán dosvedčuje, že jednotlivec získal výsledky vzdelávania, ktoré sa posúdili podľa príslušnej normy a pozostáva z nasledujúcich štyroch rôznych etáp:
  • IDENTIFIKÁCIA konkrétnych skúseností jednotlivca prostredníctvom rozhovoru;
  • DOKUMENTÁCIA na zviditeľnenie skúseností jednotlivca;
  • formálne HODNOTENIE týchto skúseností a
  • CERTIFIKÁCIA výsledkov posúdenia, ktoré môže viesť k čiastočnej alebo plnej kvalifikácii;
• Uznanie predchádzajúceho vzdelávania je potvrdenie výsledkov buď formálneho vzdelávania, neformálneho vzdelávania alebo informálneho učenia sa získaných pred požiadaním o potvrdenie