Príloha 5

Autodiagnostický dotazník

Dotazník prístupu k učeniu – LSI IIa

Kolbov cyklus skúsenostného učenia sa

(Autori: D.A. Kolb, Boston: McBer & Company; J. G. veres, L. G. Shake, Auburn Universitz of Montgomery 1986, 1989; Preklad a úprava: J. Mareš, Hradec Králové, 1991; prevzaté z Švec, V., 1998, s. 173 – 175)

(Spracované a upravené podľa I. Tureka, 2010)

Predkladáme Vám 12 otázok o štýloch učenia. V každej otázke sú v ponuke štyri varianty odpovede. Prečítajte si pozorne ich znenie. Potom každej priraďte body od 4 až 1 podľa toho, ako vyhovujú Vášmu prístupu k učeniu sa pričom:

4 body – priraďte možnosti, ktorá najvýstižnejšie charakterizuje Váš spôsob učenia, ktorý najviac preferujete.

3 body – priraďte možnosti, ktorá je na druhom mieste v preferencii ponúkaných možností

2 body – priraďte možnosti, ktorá je na treťom mieste v preferencii ponúkaných možností

1 bod – priraďte možnosti, ktorá najmenej vystihuje Váš spôsob učenia sa a poznávania

Ani jednu otázku nevynechajte.

V tomto dotazníku neexistujú dobré (správne), či zlé (nesprávne) odpovede, pretože každý človek je zvyknutý učiť sa trochu inak. Pomocou ponúkaných odpovedí sa snažte vyjadriť ten spôsob učenia, ktorý je pre Vás spravidla typický.

V záverečnej časti uvádzame stručné charakteristiky jednotlivých typov spracované podľa uvedených zdrojov.

1. Keď sa učím:
   a) Rád / rada konám intuitívne, riadim sa vnútornými pocitmi. 1 –  2  –  3  –  4
   b) Rád / rada rozmýšľam o hlavných myšlienkach. 1 –  2  –  3  –  4
   c) Rád / rada veci vykonávam priamo. 1 –  2  –  3  –  4
   d) Rád / rada veci sledujem a počúvam. 1 –  2  –  3  –  4

2. Učím sa lepšie, keď:
   a) Počúvam vysvetľovanie a sústredene sledujem uvádzané informácie. 1 –  2  –  3  –  4
   b) Logicky uvažujem. 1  –  2  –  3  –  4
   c) Spolieham sa na svoje dojmy a tušenia. 1 –  2  –  3  –  4
   d) Musím na veci tvrdo pracovať. 1 –  2  –  3  –  4

3. V priebehu učenia sa:
   a) Snažím sa premýšľať o tom, čo sa učím. 1 –  2  –  3  –  4
   b) Cítim zodpovednosť za výsledok učenia sa. 1 –  2  –  3  –  4
   c) Som skôr tichý/á a uzavretý/á. 1 –  2  –  3  –  4
   d) Všetko beriem vážne, reagujem citlivo a citovo. 1 –  2  –  3  –  4

4. Učím sa najmä tým, že:
   a) Prežívam. 1 –  2  –  3  –  4
   b) Robím. 1 –  2  –  3  –  4
   c) Pozorujem. 1 –  2  –  3  –  4
   d) Premýšľam. 1 –  2  –  3  –  4

5. Keď sa učím:
   a) Snažím sa byť prístupný/á novým skúsenostiam. 1 –  2  –  3  –  4
   b) Snažím sa prihliadať na všetky stránky problému. 1 –  2  –  3  –  4
   c) Snažím sa veci analyzovať, špecifikovať ich časti. 1  –  2  –  3  –  4
   d) Snažím sa veci priamo vyskúšať. 1 –  2  –  3  –  4

6. V priebehu učenia sa dávam prednosť:
   a) Pozorovaniu. 1 –  2  –  3  –  4
   b) Aktívnej činnosti. 1 –  2  –  3  –  4
   c) Intuícii. 1 –  2  –  3  –  4
   d) Logickému uvažovaniu. 1 –  2  –  3  –  4

7. Lepšie sa učím, ak:
   a) Môžem pozorovať. 1 –  2  –  3  –  4
   b) Môžem sa spoliehať na ľudí, na medziľudské vzťahy. 1 –  2  –  3  –  4
   c) Môžem vychádzať z premyslenej teórie. 1 –  2  –  3  –  4
   d) Môžem si všetko prakticky vyskúšať. 1 –  2  –  3  –  4

8. Keď sa učím:
   a) Rád / rada vidím za sebou výsledky svojej práce. 1 –  2  –  3  –  4
   b) Rád / rada teoretizujem, zaoberám sa všeobecnejšími úvahami. 1 –  2  –  3  –  4
   c) Najprv veci zvážim, až potom sa do nich pustím. 1 –  2  –  3  –  4
   d) Som na učení sa vnútorne zaangažovaný / á. 1 –  2  –  3  –  4

9. Učím sa lepšie, keď:
   a) Spolieham sa na vlastné pozorovanie. 1 –  2  –  3  –  4
   b) Spolieham sa na vlastné pocity a prežívanie. 1 –  2  –  3  –  4
   c) Môžem si veci vyskúšať na vlastnej koži. 1 –  2  –  3  –  4
   d) Spolieham sa na vlastný úsudok, vlastné názory. 1 –  2  –  3  –  4

10. V priebehu učenia sa som skôr človek:
    a) Uzatvárajúci sa do seba. 1 –  2  –  3  –  4
    b) Súhlasne prijímajúci informácie. 1 –  2  –  3  –  4
    c) Hlásiaci sa k zodpovednosti. 1 –  2  –  3  –  4
    d) Teoretizujúci. 1 –  2  –  3  –  4

11. Keď sa učím:
    a) Rád / rada sa do veci zahrúžim. 1 –  2  –  3  –  4
    b) Rád / rada veci sledujem s odstupom. 1 –  2  –  3  –  4
    c) Rád / rada veci hodnotím, posudzujem. 1 –  2  –  3  –  4
    d) Rád / rada do vecí zasahujem. 1 –  2  –  3  –  4

12. Učím sa lepšie, ak:
    a) Môžem analyzovať idey, všeobecnejšie názory. 1 –  2  –  3  –  4
    b) Som vnímavý / á a nie dopredu zaujatý / á. 1 –  2  –  3  –  4
    c) Som opatrný / á. 1 –  2  –  3  –  4
    d) Môžem prakticky konať. 1 –  2  –  3  –  4

Vyhodnotenie

Do riadkov v tabuľke I – IV napíšte podľa kľúča body, ktoré ste priradili jednotlivým možnostiam odpovedí v jednotlivých otázkach dotazníka. Body si v každom riadku spočítajte. Riadok, v ktorom ste dosiahli najvyšší počet bodov, označuje prístup k učeniu sa, ktorý najviac preferujete (najviac Vám vyhovuje).

Stručné charakteristiky jednotlivých typov:

1. Konkrétny, reflexívny – novátor, divergátor (reflektor)

Má záujem zapájať sa do dôležitých vecí. Osobnosť je spoločenská s vlastnosťami: imaginatívny, empatický, intuitívny, má rád/rada osobnú zaangažovanosť, vie sumarizovať a syntetizovať. Je motivovaný zvedavosťou a záujmami. Je flexibilný, hľadá významy. Silnou stránkou je fakt, že rozumie ľu´dom, rozoznáva problémy, má rád brainstorming. Slabou stránkou je, že pri riešení úloh vytvára veľmi veľa alternatívnych riešení, čím sám seba paralyzuje. Je zameraný na úlohy. Medzi obľúbené otázky patria: Prečo? Prečo nie? Bavia ho objavy. Má rád osobne angažovaného učiteľa. Najefektívnejšie sa učí: diskutovanie, počúvanie, induktívna metóda, kde sa podporujú analytické procesy; čas na premýšľanie; realizovanie starostlivého a detailného výskumu; sebareflexia vlastného procesu učenia sa; štruktúrovaná učebná skúsenosť; robenie rozhodnutí bez tlaku a termínov. Vo vyučovaní vyžaduje motiváciu, metódy vedúce k objavovaniu zmyslu učebných postupov.

1. Abstraktný, reflexívny – analytik – asimilátor (teoretik)

Jeho/jej cieľom je nájsť satisfakciu, byť uznávaný/á za vysokú intelektuálnu úroveň. Je to racionálny typ, ktorý dáva prednosť teóriám pred faktami, myšlienkam pred ľuďmi, zhromažďuje informácie a kriticky ich hodnotí. Je motivovaný majstrovstvom a dokonalosťou. Vytvára mnohé perspektívy. Hľadá názory expertov. Silné stránky: definuje problémy, plánuje, vytvára modely, teórie. Slabé stránky: zabúda na praktické aplikácie, je kritický. Je dobrý organizátor. Obľúbenou otázkou je: Aké sú fakty? Má rád učiteľa experta, odborníka. Efektívne sa učí, ak aktivity vychádzajú z modelu, koncepcie, teórie; cez skúmanie vzájomných vzťahov a súvislostí medzi faktami, myšlienkami, situáciami; overovanie a analyzovanie základných predpokladov a testovanie hypotéz; intelektuálne a štruktúrové aktivity; schopnosť odhaliť pozoruhodné myšlienky a súvislosti rozmýšľaním. Za neefektívne považuje, ak neexistuje žiadny kontext a účel učenia sa; participovanie v situáciách zameraných na prežívanie; rozhodovanie bez základných predpokladov alebo koncepcie; povrchnosť v prezentovaní učiva; neštruktúrované aktivity. Efektívny spôsob výučby: prezentovanie informácií, teórie, analýza učiva, informačno-receptívna metóda a problémové vysvetľovanie.

III. Abstraktný, aktívny – praktik, konvergátor (pragmatik)

Cieľ vidí v praktickej aplikácii. Osobnostne ide skôr o introverta, ktorý dáva prednosť veciam pred ľuďmi, chce byť považovaný za výkonného, všetko spochybňuje, má obmedzenú toleranciu pre nejasné, komplikované idey. Je motivovaný problémami. Uvažuje intuitívne. Hľadá istotu a bezpečnosť. Silnou stránkou je fakt, že dobre rieši problémy. Slabou, že rieši aj nesprávne definované problémy. Usiluje sa pochopiť hodnoty. Obľúbenou otázkou je: Ako to funguje? Bavia ho technické fakty. Obľubuje praktického, zábavného učiteľa. Efektívne učenie sa:  cez testovanie hypotéz dochádza k prepojeniu predmetu s reálnym životom; kladie otázky vedúce k praktickým skúsenostiam; imitovanie a identifikovanie experta, prípadná supervízia;  psychomotorickými skúsenosťami (manuálnou činnosťou – rukami) a technikami modifikovať vlastnú prácu; možnosti priamej aplikácie toho, čo sa práve naučil; riešením praktických problémov. Za neefektívne považuje, ak učenie nemá priamy súvis s realitou; teoretizovanie; neexistenciu pravidiel; stereotypnosť; zacyklenie sa v probléme;  osobnostné, situačné, technické prekážky pri aplikácii poznatkov; neexistencia ocenenia za proces učenia sa. Za efektívny spôsob výučby považuje metódu rozhovoru a heuristické metódy.

1. Konkrétny, aktívny – dynamický, akomodátor (aktivista)

Cieľom je robiť veci funkčnými. Osobnostne ide o extroverta, ktorý sa dobre adaptuje na zmeny, dáva prednosť faktom pred teóriami, je netrpezlivý, rád sa pýta. Je motivovaný konečným produktom, výsledkom práce, cieľom práce. Má rád riskovanie, je pragmatický. Hľadá skryté možnosti. Silné stránky: preberá úlohu vodcu, riskuje, problémy chce riešiť. Za slabú stránku sa považuje netrpezlivosť a zbytočné činnosti, ktoré robí. Obľúbená otázka: Čo to môže spôsobiť? Bavia ho ľudia. Má rád učiteľa s individuálnym prístupom. Efektívne sa učí cez skúsenosti, krátkotrvajúce a situačne podmienené úlohy, vedenie diskusií; pokusom a omylom; súťaživosť v tímoch, vzrušenie a variabilita úloh v tvorivom prostredí; prípadne aj cez manuálnu činnosť. Neefektívne postupy v učení sa: analýza a interpretácia množstva údajov; dodržiavanie presných pravidiel; pasivita a individuálna práca; jednotvárnosť a monotónnosť; pozorovanie diania; teoretický výklad, množstvo opakovaní. Efektívny spôsob výučby: povzbudzoavnie k aktivite, riadenie práce žiakov, projektové a kooperatívne vyučovanie.

Vlastné poznámky

© doc. PaedDr. L. Rovňanová, PhD., univerz. profesorka

2026

Zdroje:

Turek, I. Didaktika. Bratislava : IURA Edition, 2010.

Kaliská L. Vyučovanie zamerané na učebné štýly . Banská Bystrica : PF UMB, 2013.